Keď sa povie Radošina, väčšine Slovákov ako prvé napadne Radošinské naivné divadlo. A hoci práve toto divadlo obec zhruba s 2000 obyvateľmi preslávilo, nie je jediným radošinským divadlom. Pokračovateľom je súbor Hlavina, ktorý úzko spolupracuje práve s umeleckým vedúcim radošincov, autorom všetkých hier súboru Stanislavom Štepkom. V tomto roku si obec pripomína 100. výročie vzniku ochotníckeho divadla a 20. výročie vzniku divada Hlavina. Oslavy však prekazil nový koronavírus.
„Mali sme v pláne veľa zaujímavých akcií, ktorých súčasťou mala byť napríklad výstava k výročiu, uvedenie knihy Prvá stovka o histórii divadelníctva v Radošine do života, ktorú sa podarilo vydať koncom minulého roka,“ povedala Mária Escherová, vedúca divadelného súboru Hlavina.
História ochotníckeho divadlo v Radošine sa začala písať v roku 1920. Vtedajšie ochotnícke divadlo sa 22. februára verejnosti prvýkrát predstavilo Urbánkovou hrou Hrob lásky. Najznámejšie Radošinské naivné divadlo založil miestny rodák Stanislav Štepka na Prvý sviatok vianočný v roku 1963. Po sedemročnom pôsobení divadla v Radošine v tom čase politicky nežiaduci súbor musel prejsť z okresu Topoľčany do Bratislavy, kde pôsobí dodnes.
Na snímke skúška novej inscenácie v Nitre 28. augusta 2020. FOTO TASR - Henrich Mišovič.
Po odchode Radošinského naivného divadla divadelníctvo v Radošine stagnovalo. A opäť to bol Štepka, kto oživil tradíciu divadelníctva v obci. V roku 2000 obnovil divadelný súbor, ktorý si dal názov po najkrajšom, no už neexistujúcom radošinskom jazere Hlavina.
Štepka každoročne trávi časť leta v Radošine, kde sa pravidelne venuje ochotníkom. Pod jeho režijným vedením Hlavina nacvičí každé leto jednu hru, ktorú následne súbor prezentuje. Až doteraz uviedol súbor iba jeho hry a zatiaľ to neplánuje zmeniť. Čo sa týka réžie, jedinou výnimkou bola hra Mám okno, kde sa jej ujal mladý režisér Ondrej Hraška, člen Radošinského naivného divadla. Počas svojej existencie naštudoval súbor Hlavina 20 divadelných hier, odohral okolo 400 predstavení.
„Aktuálne pripravujeme hru Desatoro, ktorá by mala mať premiéru v decembri počas tradičného podujatia Radošinské Vianoce,“ potvrdila Escherová.
V súbore sa za 20 rokov vystriedalo 69 hercov a technikov, k nim treba pripočítať aj zhruba 80 spolupracovníkov. „Vystriedali sme stovky kostýmov, veď len v jednej z inscenácií ich bolo okolo 50. Zháňame ich svojpomocne, niečo pohľadáme v skriniach doma, niečo dáme ušiť, niečo kúpime. Najdôležitejším zdrojom kostýmov sú v poslednom období second handy, čo je síce časovo veľmi náročné, ale dajú sa tam objaviť naozaj jedinečné kúsky,“ skonštatovala vedúca súboru.
V pripravovanej hre Desatoro je na javisku a v jeho blízkosti 21 členov, približne rovnaký počet ľudí pomáha pri organizovaní podujatí. „V poslednom období je súbor pomerne stabilizovaný, niekoľko rokov sme ani nemuseli vyhlasovať konkurz,“ tvrdí Escherová.
Divadlo si cieľavedome vychováva aj nasledovníkov. Od roku 2014 pôsobí v obci pod vedením členky divadla Hlavina Kristíny Jančovičovej aj detský divadelný súbor Hlavina junior. Súbory veľmi úzko spolupracujú. „Neobávame sa, že by aj v budúcnosti nebolo v Radošine a okolí dosť talentovaných hercov. Väčší problém zrejme bude nájsť ľudí na to obrovské množstvo neviditeľnej organizačnej aj manuálnej práce, ktoré je s fungovaním súboru spojené, a tiež technicky zdatných osvetľovačov a zvukárov,“ povedala vedúca súboru.
Hlavina funguje ako občianske združenie, ktoré si dokáže svoje náklady prefinancovať z príjmu za predstavenia a z dvoch percent dane z príjmov. Obec poskytuje súboru priestory kultúrneho domu, všetci členovia súboru vrátane technikov pracujú nezištne, bez honoráru, vďaka čomu divadlo nemá problémy s financovaním. „Dotácie a granty sme využili najmä v prvých rokoch našej činnosti. Bolo to však časovo veľmi náročné a tie dotácie boli naozaj nízke. No v začiatkoch nám to pomohlo aspoň na nákup základnej techniky,“ povedala Escherová.
Tohtoročná pandémia sa podľa jej slov divadla výrazne dotkla, pretože Hlavina musela odvolať viacero predstavení vrátane každoročného vystúpenia v Radošinskom naivnom divadla v Bratislave, čo je pre súbor jeden z vrcholov sezóny.
„Určite to však pre nás nemalo také dôsledky ako pre profesionálne divadlá. Divadlo pre nás nie je zdrojom príjmu, finančný výpadok nepociťujeme tak kruto a na chod divadla sme mali vytvorenú finančnú rezervu,“ potvrdila.
