Ilustračné foto.
Výstavbu plynovodu ohlásila v lokalitách viacerých obcí v okrese Piešťany a Trnava na sekciu environmentálneho hodnotenia Ministerstva životného prostredia SR spoločnosť BellGASS so sídlom v Gbeloch. Plánuje uskladňovať a distribuovať plyn podľa požiadaviek zákazníkov a k uskladňovacím vrtom. Dotknuté obce však s týmto zámerom nesúhlasia. Informovali o tom ich starostovia.
Navrhovaná činnosť má názov Podzemný zásobník plynu (PZP) Veľké Kostoľany - konverzia uhľovodíkových ložísk geologickej štruktúry Nižná na PZP Veľké Kostoľany – plynovody a podľa spoločnosti bola vyhlásená za verejnoprospešnú stavbu. Výstavba a činnosť by sa dotkla obcí Veľké Kostoľany, Nižná, Jaslovské Bohunice, Špačince, Dubovany, Malženice a Radošovce. Podľa BellGASS zvyšuje energetickú bezpečnosť, náhradou vhodnejšieho energetického paliva prispeje k zmierňovaniu následkov klimatických zmien.
"Projekt uskladňovania plynu v zemi považujeme za negatívny zásah do zemskej kôry. V podstate ide o využitie prázdneho miesta v zemi na zásobník plynu. Dutinu plánuje investor vyplniť plynom, ktorý sa bude dopravovať potrubnou trasou a napokon zatláčať do voľného zemného priestoru. Z pohľadu obce ide o veľký zásah, považujeme to za neprijateľné na našom území. Ďalším dôvodom je postupné spriemyselňovanie katastrálneho územia obce, ktoré narúša jeho pôvodný ráz," uviedol starosta Veľkých Kostolian Gilbert Liška.
V tesnej blízkosti obcí sa totiž nachádza Jadrová elektráreň Jaslovské Bohunice, tiež spracovateľské centrum rádioaktívnych odpadov, medzisklad vyhoreného jadrového paliva a integrálny sklad rádioaktívnych odpadov. "Všetky tieto prevádzky znamenajú environmentálne ohrozenie. Ak by sme súhlasili s projektom, predurčili by sme naše už aj tak negatívne ovplyvňované životné prostredie (ŽP) na zánik," uviedol stanovisko Veľkých Kostolian starosta. Sám navrhovateľ, ako dodal, informuje, že činnosťou vytvorí v území nový veľký zdroj znečisťovania ovzdušia.
"Nemal by presiahnuť stanovené limity, avšak kumulatívnymi prepočtami ho z nášho pohľadu zaraďujeme medzi zariadenia znečisťujúce ŽP a s určitým nepriaznivým dosahom na zdravie obyvateľstva," dodal Liška. "Naši predkovia nedostali možnosť vyjadriť sa k výstavbe blízkych jadrových elektrární, ktoré predstavujú taktiež veľké riziko spojené s udalosťou na jadrovom zariadení, my vyjadrujeme postoj k budúcim technológiám, ktoré sa majú v katastri obce inštalovať, ako negatívny a nesúhlasný," dodal starosta.
Verejnoprospešný účel stavby spochybnili v stanovisku ďalšie obce. Projekt považujú za zbytočný a "pre nich nevýhodný, pretože sleduje len profit úzkej skupiny investorov", nie je ani v súlade s platným územným plánom Trnavského kraja.
"Z hľadiska únosného zaťaženia územia nepovažujeme navrhovanú činnosť za prijateľnú. Ak sa objektívne preukáže potreba SR zvýšiť skladovacie kapacity formou podzemných zásobníkov zemného plynu, odporúčame ich realizovať v inej lokalite, ktorá je vo výrazne nižšej miere zaťažená inými existujúcimi alebo schválenými činnosťami a ktorá je bližšie k jestvujúcim trasám plynovodov, čím by sa minimalizovali vplyvy na krajinu a ŽP," uvádza sa v spoločnom stanovisku s desiatimi námietkami, ktoré TASR poskytol starosta Špačiniec Július Zemko.
