Hrad Gýmeš na obcou Jelenec.
Ruiny stredovekých hradov patria k najnavštevovanejším turistickým atrakciám v Nitrianskom kraji. V blízkom okolí krajského mesta sa nachádzajú hneď tri – hrad Hrušov, Gýmeš a Oponice. O všetky tieto historické pamiatky sa starajú dobrovoľníci, ktorí pracujú na ich záchrane. Občianski aktivisti upozorňujú na problematiku vlastníctva pozemkov ležiacich pod ruinami hradov, ktoré sú v správe Lesov SR. Žiadajú ministerstvo, aby pozemky prešli pod obce alebo občianske združenia zachraňujúce tieto pamiatky.
„Prvým krokom riešenia problémov pri záchrane stredovekých pamiatok bude zadanie vytvoriť geometrické plány pozemkov, na ktorých hrady stoja,“ uviedol počas návštevy hradu Hrušov v júli tohto roka minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský (OĽANO).
Na záchrane hradu Hrušov pracujú dobrovoľníci a členovia občianskeho združenia Leustach od roku 2004. Zrúcanina gotického hradu sa nachádza na kremencovom vrchu Skalka v katastrálnom území obce Hostie v okrese Zlaté Moravce. Počiatky hradu nie sú presne známe, no jeho stavba je datovaná do obdobia po odchode Mongolov. V listinách sa prvý raz spomína v roku 1253. Hlavnou funkciou hradu bolo stráženie obchodnej cesty spájajúcej Požitavie s Ponitrím. Koniec slávy Hrušovského hradu prinieslo protihabsburské povstanie, keď bol hrad v roku 1708 dobytý a zničený.
Oponický hrad ležiaci nad obcou Oponice v okrese Topoľčany zachraňujú od roku 2001 aktivisti z občianskeho združenia Apponiana. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1300, za zakladateľov a prvých vlastníkov hradu sa považujú Čákovci. Husitské vojská v roku 1430 hrad dobyli a poškodili, no rýchlo bol opravený. Apponyiovci obývali hrad až do prvej polovice 17. storočia. V roku 1645 ho postihol rozsiahly ničivý požiar, nikto z rodiny však už vtedy na hrade nebýval. Majitelia sa presťahovali do pohodlnejšieho renesančného kaštieľa v Oponiciach, ktorý vybudovali začiatkom 17. storočia a postupne prestavovali až do 19. storočia.
Zatiaľ posledný archeologický výskum na Oponickom hrade priniesol výnimočný objav. V pevnostnom prvku pri vstupe našli architektúru i fragmenty poukazujúce na pravdepodobne hrnčiarsku pec, ktorá slúžila na výpal kachlíc. „Vo východnej časti barbakanu bola čiastočne zachytená pravouhlá architektúra tvorená kameňmi, sekundárne prepálenými tehlami a keramickou dlažbou a spájaná ílom. V jej okolí bolo zistené veľké množstvo kompletne zachovaných či rekonštruovateľných kachlíc. Okrem toho boli nájdené fragmenty hlinenej formy na výrobu čelných vyhrievacích stien komorových kachlíc,“ informoval predseda OZ Apponiana Peter Sater.
K najvyhľadávanejším hradným zrúcaninám patrí hrad Gýmeš, ktorý sa nachádza nad obcou Jelenec v okrese Nitra. Každé leto ho navštívia stovky turistov. V minulosti by každý z nich dostal na hrade lopatou po zadku. „Bola to rodová tradícia z 18. storočia, každý nový návštevník hradu dostal lopatou po zadku štyri údery,“ potvrdili členovia občianskeho združenia Castrum Ghymes.
Na hrade pôsobia od roku 2007, pôvodne pod hlavičkou občianskeho združenia Leustach. To zastrešovalo dobrovoľnícke aktivity na Gýmeši do novembra 2011, keď došlo k vzniku samostatného združenia. Tohtoročné záchranárske práce na hrade sa začali z dôvodu pandémie nového koronavírusu až v júni sanáciou kaverny v plášti bastiónu nad vstupom do delovej bašty. Na august sa presunul aj archeologický výskum, ktorý sa mal pôvodne uskutočniť v apríli.
Zrúcaniny Gýmešského hradu ležia na strmom kremencovom kopci Dúň. Obec Gýmeš sa písomne spomína už v Zoborskej listine z roku 1113 ako súčasť majetku benediktínskeho kláštora. Kráľ Ondrej II. obec v roku 1226 daroval Ivankovi zo starého rodu Hunt-Poznan. Ivankov syn Ondrej zachránil v bitke pri rieke Slaná život Belovi IV. a stal sa jeho chránencom. Ondrej je staviteľom kamenného hradu, ktorý nahradil staré hradisko. Od 18. storočia však hrad upadal. Keď neskôr vyhorel, v roku 1833 sa jeho železné konštrukcie použili pri stavbe miestneho cukrovaru.
