Ilustračné foto.
Členom Speleoklubu Trnava sa podaril v závere júla výnimočný objav, ktorý povýšil Vajsáblovu priepasť na najhlbšiu jaskyňu Malých Karpát. Zatiaľ ju preskúmali do hĺbky 120 metrov, ale podľa predsedu Alexandra Lačného do nej "kamene padajú ešte hlbšie".
Do nedele 26. júla mala jaskyňa zaevidovanú hĺbku 57 metrov. Na objave sa podieľali okrem Lačného aj jaskyniari Miloš Vaško, Martin Baľo, Michal Vrbovský a Matej Zvonár. Pri zlaňovaní narazili na zhruba 170 metrov voľných priestorov priepasti. "Cesta tam i naspäť bola veľmi náročná," konštatoval Lačný. Jaskyniari nabalení nevyhnutnými vecami, najmä lezeckým výstrojom, lanami, kotvením a ťažkou vŕtačkou s akumulátormi, sa stretli na ceste s viacerými prekážkami.
"V hĺbke 60 metrov sa nachádzal obrovský priestor vysoký 25 a široký asi desať metrov. Všímame si krásnu výzdobu. Takmer celá jedna strana je obrovský sintropád. Tam schádzajú všetci členovia útočného družstva. Na dne medzi blokmi vidno čierňavu na viacerých miestach. Do jednej studne sa spúšťa Mišo a hlási, že ide ďalej. Ideme za ním. Matej zameriava hĺbky priepasti laserovým diaľkomerom a Mišo barometrickým výškomerom. Čakáme, kedy padne stovka, pretože najhlbšia jaskyňa v Malých Karpatoch má hĺbku 110 metrov. Mišo hlási, že hĺbka 100 metrov je pokorená," opísal dobrodružstvo Lačný. Laná im však ďalej nestačili.
"Rozhodujeme sa, že jedno menej potrebné prerežeme, čím predĺžime ďalšie. Vstupujeme do ďalších obrovských priestorov, dno je stabilné, chodba vysoká a vidno účinky vody. Chodba sa začína kľukatiť – meandrovať. Široká je asi dva metre a vysoká niekoľko desiatok metrov. Pokračujeme ďalej, priestor sa opäť rozširuje do obrovskej siene, kde padajú dole s rachotom kamene. Nie sú však laná," uviedol Lačný.
Na ceste späť pomenovali jednotlivé siene. "Ako prvú s obrovským sintropádom nazývame Sieňou Speleoklubu Trnava. Kľukatiaci meander nazývame Vysnívaným meandrom. A veľkú sieň v hĺbke 120 metrov, v ktorej sme ešte neboli, nazývame symbolicky Sieňou Malokarpatských jaskyniarov. Vzdávame tým hold všetkým generáciám našich predchodcov," uviedol Lačný. Objav patrí podľa jeho vyjadrenia k najväčším úspechom trnavského speleoklubu.
Klub vznikol v roku 2001, v súčasnosti má dvadsať členov. Pôsobí v lokalite Malých Karpát v okolí Horných Orešian, Smoleníc, Bukovej a čiastočne aj iných častiach Slovenska. Nadviazal na predchádzajúcu jaskyniarsku skupinu Dolné Orešany, ktorá pôsobila na tomto krasovom území.
Vajsáblova priepasť je ťažiskovou lokalitou klubu, objavili ju už pred sto rokmi Ján Banič a Imrich Vajsábel, ktorí majú 'zaknihovaný' aj nález jaskyne Driny nad Smolenicami. Trnavskí jaskyniari sa jej intenzívne venujú viac ako tri roky.
