Na snímke Sokolie skaly v Údolí obrov v Slanských vrchoch v katastri obce Hermanovce nad Topľou 8. augusta 2020. EASYFOTO TASR - Jana Ďurašková.
Údolie obrov v Slanských vrchoch, rovnako ako aj Oblík, tretí najvyšší vrchol pohoria, ponúkajú okrem nenáročného turistického vyžitia aj tajomstvá. Obriu stopu tu mal zanechať obrovitý chlap či drak, na Sokolej skale je možné vidieť mnohé zvieracie a démonické vyobrazenia, Oblík je obsypaný mohylovými útvarmi nevysvetleného pôvodu. Ako pre TASR uviedol bývalý starosta Hermanoviec a profesionálny hasič, 71-ročný Jozef Rozkoš, legendou je opradená i takzvaná Obracaná studňa ležiaca na hranici katastrov obcí Hermanovce nad Topľou a Zámutov vo Vranovskom okrese.
Podľa Rozkoša, ktorý lesné chodníky v hermanovskom chotári spoznával už ako dieťa počas ich pravidelného čistenia, sa v súčasnosti v Slanských vrchoch z ich východnej strany nachádza do 50 turistických chodníkov. Takzvanú Obriu stopu možno nájsť v Údolí obrov na chodníku nazývanom Hliboká cesta vedúcom na lúku za Oblík, odkiaľ sa dá pokračovať na Oblík alebo na Kuriu horu a vrch Koštrabec.
Na snímke Jozef Rozkoš pri Obrej stope na Hlibokej ceste smerom na Oblík. Slanské vrchy v katastri obce Hermanovce nad Topľou 8. augusta 2020. EASYFOTO TASR - Jana Ďurašková.
"Traduje sa, že týmto smerom išiel obrovitý chlapík, ľavou nohou nechal odtlačok na tomto kameni a pár tejto ľavej stopy sa nachádza v katastri Petkoviec," približuje legendu spätú s plochým kameňom, v ktorom sa dá rozpoznať "šľapaj" približne 80 centimetrov dlhá a v prednej časti chodidla 30 centimetrov široká. Iné vysvetlenie pôvodu Obrej stopy je, že malo ísť o brúsny kameň používaný v bojoch či drevorubačmi.
"Vzhľadom na komplex skál v okolí mohlo ísť o obradné miesto a 'noha' mohla byť obetnou miskou v bruchu kultového zvieraťa," uvádza ďalšiu teóriu Združenie Slanské vrchy – východ na jednej z informačných tabúľ náučného chodníka Telekia. Odvoláva sa pritom na skutočnosť, že nablízku sú ďalšie balvany s obetnými miskami a mohyly kruhovitého pôdorysu s priemerom 15 a viac metrov, s kameňmi majúcimi podoby rôznych kultových zvierat.
Mysticky pôsobí aj 80 metrov vysoká Sokolia skala v Údolí obrov. "Na hrebeni skaly môže bystrý pozorovateľ rozoznať podoby zvierat vysoké aj niekoľko metrov, pod nimi sú vyobrazenia ďalších zvierat, ale aj postavy démonov, bohov či ľudské hlavy, vtáky a vysekané tunely," opisuje informačná tabuľa.
Na snímke kamenná mapa Slanských vrchov v katastri obce Hermanovce nad Topľou osadená na rázcestí turistických chodníkov za obcou 8. augusta 2020. EASYFOTO TASR - Jana Ďurašková.
Podobný kameň, akým je Obria stopa, sa podľa Rozkoša nachádza aj na vrchole Oblíka. Roztrúsených je tam však hneď niekoľko "obrích" balvanov. "Najvyšší má do desať metrov a hovoríme mu Perún," vysvetľuje. Ako približuje združenie Slanské vrchy – východ, vrchol Oblíka tvorí "skalné mesto", pričom niektoré skaly sú opracované ľudskou rukou. Balvany mali podľa neho slúžiť na kultové účely. Samotný Perún má pri vhodnom uhle pohľadu predstavovať postavu mohutného muža so širokými ramenami a hlavou.
Pri hlavnej križovatke turistických chodníkov Slanských vrchov "Obracanej" sa nachádza takzvaná Obracaná studňa. Ležiac na rozhraní katastrov obcí Hermanovce nad Topľou a Zámutov slúžila ako zdroj vody pre mlyny a píly v oboch chotároch. "Boli časy, že bolo pomenej vody. Mlynári hermanovskí a takisto mlynári zo Zámutova chodili a ten potôčik si obracali raz do Hermanoviec, raz do Zámutova. Stala sa tam udalosť, že sa tam raz stretli a došlo tam k takej bitke, že tam niektorí i zahynuli," dopĺňa Rozkoš sériu legiend spätých s pohorím.
Aby sa turistom, vstupujúcim do Slanských vrchov z rázcestia v Hermanovciach na území pohoria ľahšie orientovalo, zostrojil Rozkoš počas izolácie spôsobenej pandémiou nového koronavírusu kamennú mapu. Približuje turistické chodníky a jednotlivé vrcholy a keďže je kreslená reflexnými farbami, pri osvetlení za tmy svieti. Plochý kameň s výškou približne 190 centimetrov od jeho osadenia začiatkom júna medzičasom "vylepšil" a do mapy zakreslil i miesta, na ktorých si na svoje prídu aj hubári.
