Predovšetkým svojou bohatou históriou je známy Vyšehrad v pohorí Žiar. Vďaka jeho strategickej polohe na rozhraní Horného Ponitria a Turca mohli ľudia kontrolovať dôležitú obchodnú trasu, takzvanú jantárovú cestu. Kedysi sa na ňom nachádzalo hradisko. Vrcholovú časť Vyšehradu vyhlásili za národnú prírodnú rezerváciu, lokalitou vedie i náučný chodník venovaný histórii, archeológii či prírodným pomerom.
Archeologická lokalita Vyšehrad láka už viac ako 100 rokov lokálnych milovníkov histórie. Dôvodom je nepochybne dominantný vzhľad samotného kopca Vyšehrad, ktorý je viditeľný takmer z celého južného Turca a Horného Ponitria, a, samozrejme, jeho názov, ktorý indikoval prítomnosť významného hradu, načrtol archeológ Milan Horňák.
"Z môjho pohľadu je Vyšehrad výnimočný predovšetkým azda najlepšie na západnom a severnom Slovensku zachovalou kultúrnou stredovekou krajinou, v ktorej sú veľmi dobre rozpoznateľné terasy, opevnenie, úvozová cesta a, samozrejme, sakrálny stredoveký komplex, ktorý už štvrtým rokom skúmame," doplnil Horňák.
Hradisko na Vyšehrade má dlhú históriu. Začala sa písať v neskorej dobe bronzovej, keď tam stálo hradisko ľudu lužických popolnicových polí. Neskoršie, v prvom storočí pred naším letopočtom, tam existovalo hradisko púchovskej kultúry, ktorá bola pod veľkým vplyvom keltskej civilizácie.
"Hradisko sa často spomína v súvislosti s veľkomoravským osídlením, avšak pre toto obdobie, ako ukazujú nové výsledky, máme iba torzovité nálezy. Všetko ukazuje, že pravdepodobne nezohrávalo v čase Veľkej Moravy a v období po jej rozpade významnú úlohu. To sa však radikálne mení v 12. a 13. storočí, keď tu bol vybudovaný drevozemný hrad patriaci rodu Diviackovcov, ktorí tu postavili aj kostol zasvätený Panne Márii," priblížil Horňák.
Na Vyšehrade sa podľa neho uskutočnilo viacero výskumov, azda najvýznamnejší bol v 70. rokoch 20. storočia pod vedením archeologičky Marty Remiašovej, práve jej výskumy potvrdili vrcholno-stredoveké osídlenie. "Z novších výskumov spomeniem ten náš, v rámci neho sa nám podarilo identifikovať priestor mýtnice, ktorá sa spomína v písomných prameňoch v roku 1183, a taktiež sa nám podarilo čiastočne preskúmať spomínaný kostol Panny Márie," ozrejmil archeológ.
Turisti aj dnes môžu v lokalite vidieť prvky z minulých storočí. "Krásne viditeľné sú zvyšky kostola, ktorý sa nachádza pod hradiskom. Na samotnom hradisku sú zase pekne viditeľné stopy opevnenia," spresnil Horňák. Vyšehrad a jeho okolie podľa neho naďalej odborníci skúmajú. "Vyšehrad sa nám darí skúmať v rámci letnej školy archeológie financovanej z dotačného programu Obnovme si svoj dom Ministerstva kultúry SR a vďaka spolupráci s obcami Jasenovo a Nitrianske Pravno," dodal.
K Vyšehradu sa turisti dostanú z viacerých strán, využiť môžu trasu z Jasenova (okres Turčianske Teplice) či Nitrianskeho Pravna (okres Prievidza), časti Solka alebo tú v blízkosti štátnej cesty za časťou Vyšehradné.
