Najdlhšie ho vlastnili Zayovci, pánom hradu Uhrovec bol však i Matúš Čák Trenčiansky. Začiatok histórie dnes už hradnej zrúcaniny v Strážovských vrchoch nad Uhrovským Podhradím (okres Bánovce nad Bebravou) sa viaže k 60. rokom 13. storočia, o jej obnovu sa niekoľko rokov systematicky stará občianske združenie Hrad Uhrovec.
Na hradnú zrúcaninu sa turisti dostanú z Uhrovského Podhradia po modrej a zelenej turistickej značke, cesta im bude trvať približne hodinu. Odvážnejší môžu využiť kratšiu, no strmšiu cestu a k hradu prídu za polhodinu. Pri vstupe do priestoru nádvoria ich uvíta ovca, ktorá slúži ako strážny pes. Spoločnosť jej robí i kocúr Muro. "Máme dva smery prehliadky, prvá je pre tých zvedavých, ktorí nie sú smädní, a druhá pre tých smädných je na nádvorí, kde si môžu dať pivko alebo minerálku," povedal kastelán hradu Pavel Pavlis.
"Uhrovský hrad je možno výnimočný tým, že nebol strážny, ale refugiálny, to znamená azylový. Páni ho postavili ako odozvu na vpád Tatárov do Uhorska, keď zem veľmi trpela. Zachovalo sa vtedy len pár hradov a mestá obohnané kamennými ohradami," začal svoje rozprávanie kastelán.
Kráľ Belo IV. potom podľa neho začal dávať privilégiá šľachticom, hrad Uhrovec si postavili Bášovci z Trenčína ako sídlo v horách, keď sa niečo strhlo, mohli sa tam skryť so všetkými svojimi listinami a dole potom za nich bojovali vojaci. "Hrad ako taký vznikol v polovici 13. storočia, jeho ďalšou zaujímavosťou je to, že to bol prvý hrad Matúša Čáka, neskôr Trenčianskeho. Tento šľachtic už mal postavenie, majetky, ale nemal hrad. Tak sa nechal pozvať k večeri a pri večeri miesto poďakovania pohrozil pánovi hradu smrťou s tým, že mu musí jeho majetok zveriť," priblížil. Dokazuje to i listina, kde sa píše: "Ja Matúš Čák mením svoje majetky na dolniakoch za majetky pána Báša, hrad Uhrovec a priľahlé obce." Jeho majetky mali hodnotu päť zlatých, tieto hodnotu 5000 zlatých.
Ďalšími majiteľmi hradu bol Ctibor zo Ctiboríc, neskôr potom Pongrácovci z Mikuláša. "Práve s ich vládnutím sa spája to, že tu vyrábali falošné mince. Bola tu pravdepodobne dielňa nad kaplnkou. Tak si vlastne pomáhali, aby boli bohatší," spomenul Pavlis. Majitelia hradu sa potom začali podľa neho meniť, tento stav trval až do roku 1547, keď za zásluhy v bitke proti Turkom a nemeckým protestantom dostal hrad do trvalej držby šľachtic František Zay. Dediči Zaya hrad vlastnili až do roku 1936, keď ho získala katolícka cirkev. Hrad navštevoval i Ľudovít Štúr, ktorý chodil i na Rokoš. Súperom Štúra bol práve gróf Zay, ktorý pomaďarčoval ľudí.
O systematickú obnovu hradu sa už niekoľko rokov stará občianske združenie Hrad Uhrovec. V tomto období dokončili jeho členovia obnovu hospodárskej budovy, ktorú realizovali tri roky. "Bývalá hospodárska budova bola asi poslednou obývanou, žil tam lesník. Má veľké miestnosti, na vrchu je spálňa, v strede bude spoločenská miestnosť, spodná časť bude slúžiť ako sklad materiálu," dodal Pavlis.
Hrad žije počas sezóny i podujatiami, obľúbeným medzi návštevníkmi je Hradný rínok. Uskutoční sa tam i tanečný workshop, romantický večer s 3D premietaním či piknik s bubnovaním a píšťalkami. Funguje tam i nonstop čajovňa pre ľudí, ktorí nemajú kde spať.
