Na snímke z roku 2016 ochotnícki divadelníci z Liptovských Kľačian počas hry Kamenný chodníček od Ferka Urbánka. Horný rad zľava Janka Šinková, Majo Hrbko, Maťo Pustaj, Majka Seman, Filip Martinka, Erik Seman, Dagmar Chvojková. Dolný rad zľava Igor Komár, Mirka Devečková, Lenka Brezňanová, Katka Oravcová a Slávka Šotníková. V Liptovských Kľačanoch 12. júna 2020. FOTO pre TASR - Ján Hollý.
Ochotnícke divadlo v Liptovských Kľačanoch funguje s prestávkami už 90 rokov. Prvú divadelnú hru s ochotníkmi nacvičil miestny učiteľ Ján Andaházy v roku 1930, odohrali ju v starej drevenej škole. Založil tak tradíciu, ktorá aj vďaka jeho synovi Jánovi trvá dodnes.
Andaházy viedol najprv iba deti – pripravoval s nimi besiedky. Ochotníckemu divadlu sa začal venovať až neskôr. "Nevieme však, aké mal pohnútky. Nacvičovali komédie aj drámy. Neskôr sa toho chytil môj otec, tiež Ján. Veľa možností na realizáciu v tých časoch nebolo, kultúru na dedine predstavovalo jedine divadlo," uviedla pre TASR vnučka Jána Andaházyho Janka Humená.
Ducha ochotníckeho divadelníctva mohol do Liptovských Kľačian priniesť aj azda najznámejší obyvateľ obce, zakladateľ prvého ochotníckeho divadla na Slovensku Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. "V dedine žil od svojho 13. do 16. roku, čo je zadokumentované aj v jeho životopise. Ako zakladateľa knihovníctva a ochotníctva si ho v obci pripomíname dodnes - na budove obecného úradu má pamätnú tabuľu," priblížil starosta Ján Hollý.
Na snímke z roku 2017 ochotníci z Liptovských Kľačian počas hry Keď sa Marka zaľúbila od Felixa Bartoša. Zľava Mirko Veselovský, Katka Oravcová, Lenka Brezňanová, Filip Martinka, Jožko Vozár, Ogor Komár, Mirka Devečková a Majo Hrbko. V Liptovských Kľačanoch 12. júna 2020. FOTO pre TASR - Ján Hollý.
Divadlo v dedine slúžilo ako zábava na dlhé zimné večery. V minulosti sa miestni divadelníci nazývali Ochotníci Liptovských Kľačian i Kľačiančatá. Tradícia trvala, až kým Andaházy neodišiel na dôchodok. S malými prestávkami divadlo obnovili v roku 2015, keď sa dala dokopy skupinka mladých i starších ochotníkov a nacvičili prvú hru Kamenný chodníček. Odvtedy fungujú prakticky nepretržite. Sami o sebe hovoria, že sú otvorené divadlo, počet členov nie je stály. Nezvyknú odohrať veľa repríz, aby sa na predstavenie viac tešili. Každý hrá tak, ako to cíti, režisér je len na usmernenie. "Hráme pre radosť. Tak, aby sa to páčilo nám aj ľuďom, aby sme boli spokojní," povedala členka ochotníckeho divadla Miriam Devečková.
Rekvizity a kulisy hľadajú miestni ochotníci po starých povalách. Kostýmy si vyrábajú svojpomocne. Napriek tomu majú predstavenia podľa starostu aj v dnešnej dobe veľký úspech u obyvateľov. "Na premiéru nám prišlo už aj 250 ľudí, kapacitne sme to nezvládali a museli sme ich otáčať," dodáva Hollý s úsmevom.
Ochotníci sa zhodujú, že divadlo im prináša relax a zmení sled bežných dní. Divákom chcú sprostredkovať najmä radosť. Tento rok uviedli slovenskú klasiku. Divadelnú hru O regrútovej milej na motívy hry Jozefa Gregora Tajovského Ženský zákon pre nich upravil a režijne nacvičil Peter Gustáv Hrbatý. Odmenou pre hercov za ich úsilie bola vypredaná sála kultúrneho domu na obidvoch predstaveniach počas trojkráľového víkendu.
