Využiť chce pozemok Dopravného podniku Bratislava, ktorý je podľa bratislavského primátora Iva Nesrovnala dobre situovaný, lebo je na vjazde do centra mesta a dá sa tu pohodlne prestúpiť na električku či autobus. Parkovať by tu mohlo niekoľko stoviek áut.
"Projekt treba domyslieť. Mesto má vyhľadávaciu štúdiu záchytných parkovísk, toto by bolo jedno z nich. Rozmýšľame, ako to zrealizovať," povedal vo videu na sociálnej sieti Nesrovnal. Mesto má vyhliadnutých celkovo 32 lokalít, v ktorých chce vybudovať záchytné parkoviská, odkiaľ by mohli vodiči prestúpiť na MHD. V rozpočte na tento rok vyčlenilo financie na vybudovanie prvého záchytného parkoviska vo Vrakuni.
Primátor tvrdí, že prioritou je teraz spustenie celomestskej parkovacej politiky. Tá platí od decembra 2016 len na papieri, zaviesť do praxe sa ju dodnes nepodarilo. Mestskí poslanci totiž stále neprijali dodatok štatútu hlavného mesta, ktorý upravuje deľbu kompetencií hlavného mesta a bratislavských mestských častí vo veci užívania komunikácií.
Zároveň splnomocňuje mestské časti schváliť všeobecne záväzné nariadenie v miestnom zastupiteľstve. Jeho obsahom je najmä úprava výšky úhrady za dočasné parkovanie. Zastupiteľstvo by o spustení parkovacej politiky malo opäť rozhodovať v apríli. Na stole budú mať poslanci aj novelizované všeobecne záväzné nariadenie o parkovaní z dôvodu vysporiadania sa s protestom prokurátora.
"Je potrebné, aby to poslanci odblokovali, pretože kto pôjde parkovať na záchytné parkovisko, keď na ulici sa dá parkovať zadarmo, nikto. Preto potrebujeme parkovaciu politiku, ale paralelne rozmýšľame o záchytných parkoviskách," podotkol Nesrovnal. Niektorí mestskí poslanci však považujú parkovaciu politiku len ako novú daň a mesto na zavedenie regulácie ešte nie je podľa nich dostatočne pripravené. Podľa ďalších je naopak už nutné zaviesť pravidlá v parkovaní v Bratislave.
Do hlavného mesta prichádza v rannej špičke podľa Územného generelu dopravy okolo 34.000 vozidiel z jednotlivých smerov. Prieskum ukázal, že 37,7 percenta Bratislavčanov cestuje autom, 32,6 percenta verejnou dopravou, 26,7 percenta ľudí chodí pešo a 1,6 percenta jazdí na bicykli. Hlavné mesto si stanovilo cieľ znížiť podiel automobilovej individuálnej dopravy v roku 2025 na 35 percent, v roku 2030 na 25 percent a v roku 2040 na menej ako 20 percent.
