Jednou z posledných obcí oslobodených na území Slovenska od nemeckých okupačných vojsk bola na sklonku 2. svetovej vojny dedinka Podbranč v okrese Senica. Záznamy o vojnových udalostiach i postupe Červenej armády uchováva Vojenský historický archív v Bratislave.

Farár Miloš Beblavý vo svojej výpovedi po vojne uvádza, ako v Podbranči šafárili vojaci nemeckej armády i vlasovci pod jej velením. Spomína si, ako domácim gazdom kradli sliepky a čo sa dalo. Potúžení slivovicou, ktorú nachádzali v pivniciach, sa vraj správali ako zver a ženy sa museli pre nimi ukrývať. Oslobodenecké jednotky sa na toto územie presunuli 6. apríla 1945 a podľa Beblavého Rusi útočili v smere od Turej Lúky.

"Nemci očakávali útok na svoje dobre vybudované pozície 7. apríla od kunovskej strany, ale Rusi im prešli cez rozum a obchvátili ich od hradu, následkom čoho sa im dostali do chrbta. Nemci museli cúvnuť na takzvaný Dolinský vrch," spomína vo svojej výpovedi farár na oslobodenie Podbranča.

V archívnom dokumente sa tiež uvádza, že 7. apríla 1945 mali sovietske oddiely na hrade umiestnené jedno delo a štyri ďalšie v jeho okolí. Okrem toho jeden z obyvateľov obce Pavol Rybnikár vyniesol na hrad guľomet a odtiaľ potom strieľal na fašistické oddiely, ktoré sa nachádzali v chotári Sobotišťa.