Výpovede o vojnových udalostiach sa zbierali desiatky rokov
Pripomíname si 75. výročie oslobodenia.

27.04.2020 | Bratislavský kraj | Autor: Ján Lašák

FOTO: Odborná pracovníča Vojenského historického archívu Milaena Balcová. Foto: VHA Bratislava.

Po uliciach hlavného mesta Slovenska 4. apríla 1945 pochodovali vojaci Červenej armády a spojeneckých oddielov, ale mestá a obce v slovensko-moravskom pohraničí ešte na svoje oslobodenie iba čakali. Napriek tomu, že vojna sa chýlila ku koncu a spojenci sa blížili k Berlínu a k Prahe, ustupujúce nemecké vojská na Slovensku stále za sebou nechávali skazu.

O udalostiach posledných vojnových dní na našom území sa píše aj v dokumentoch uložených vo Vojenskom historickom archíve (VHA) v Bratislave. Na ich základe vznikol aj seriál dokumentačných materiálov Posledné bitky o Slovensko, ktorý spúšťa verejnoprávna tlačová agentúra v pondelok 27. apríla v rámci svojho spravodajského servisu.

Ako prebiehalo zbieranie informácií o udalostiach na Slovensku po skončení vojny vysvetlila v rozhovore pre TASR historička VHA Milena Balcová.

      -Ako sa zaznamenávali dáta a informácie, z ktorých dnes vychádzajú aj historici?-

      -Zber dát prebiehal tak, že príslušné oddelenie Ministerstva vnútra (neskôr i historicko dokumentačné oddelenie) rozoslalo národným výborom dotazníky s presne špecifikovanými otázkami. Jednotlivé národné výbory odpovedali buď priamo na tieto otázky aj s očíslovanými odpoveďami, alebo zaslali obecnú kroniku, napísanú ručne alebo strojopisom. Často boli priložené aj osobné výpovede priamych účastníkov udalostí.

      -S aký zámerom sa takto zbierali údaje?-

      Dôvodov bolo viacero: sledoval sa časový aj geografický priebeh udalostí, počet partizánov, počty mŕtvych a ranených civilistov, ako aj rozsah hospodárskych škôd. S odstupom času možno povedať, že prvý zber údajov v roku 1945 poslúžil aj na prípravu zákona č.255/1946 Zb., ktorý odškodňoval účastníkov národného boja za oslobodenie. Neskôr je zasa možné vypozorovať to, že úrady mali záujem vedieť, kto sa staval kladne či negatívne k osloboditeľom.

      -Ako dlho prebiehalo zbieranie dát a informácií o vojnových udalostiach? Niektoré dokumenty sú totiž datované až 10 rokov po vojne.-

      Zbieranie údajov prebehlo vo viacerých vlnách. Prvé bolo takmer ihneď po skončení vojny (viaceré materiály sú datované v auguste 1945) a ďalšie podľa potreby historikov a úradov.

      -Sú informácie z dôveryhodných zdrojov, alebo treba počítať s nejakou rezervou pri ich vyhodnocovaní?-

      Iste, napr. pri osobných spomienkach treba počítať s úskalím tzv. selektívnej pamäte. Historik musí používať komparatívnu metódu, t. j. porovnávať viaceré archívne zdroje, aby zistil objektívny stav. Ľudia niekedy negatívne reagujú na zistené fakty. Vždy je treba prihliadať na zdroj informácií a v prípade potreby aj doplniť vedecký výskum. Reakcie bývajú aj pozitívne, pamätníci napríklad vedia doplniť mená neznámych osôb na fotografiách.

 

Klientská zóna

U nás sa dejú veci

U nás sa dejú veci

26. júla - Novohradský folklórny festival

Fiľakovo, hradné nádvorie

27. júla - Dolnoliptovské folklórne slávnosti

Lúčky, amfiteáter

27. – 28. júla - Folklórne slávnosti pod Kráľovou hoľou

Liptovská Teplička