„Obyvatelia i návštevníci tak získajú viac informácií o kultúrno-historickej hodnote pamiatok,“ uviedol prednosta tamojšieho mestského úradu Aleš Solár s tým, že cieľom projektu je chrániť kultúrno-historickú hodnotu pamätihodností. Označených bude šesť nehnuteľných a osem hnuteľných pamiatok.
„Medzi tie nehnuteľné patria meštianske domy nachádzajúce sa v pamiatkovej zóne na Námestí sv. Mikuláša, a to domy číslo 2 a 5, známe ako mestský palác a číslo 12, sídlo mestskej galérie a domy číslo 6, 9 a 11, ktoré sú v súkromnom vlastníctve. Tabuľky s ich označením budú obsahovať okrem názvu aj storočie, v ktorom boli postavené,“ doplnil Solár.
O niečo viac informácií, a to názov diela, autora a rok jeho vzniku, budú obsahovať tabuľky umiestnené na hnuteľných pamätihodnostiach. K nim patrí maľba s názvom Hrad Ľubovňa (1972) na vlnenom textilnom závese veľkého formátu od významného slovenského akademického maliara Vladimíra Popoviča, či maľba od akademického maliara Mikuláša Dica s názvom Alegória každodennej práce (1969), venovaná pamiatke známeho Jarabinčana Michala Strenka. Obe sú v súčasnosti umiestnené v budove mestského úradu.
„Do zoznamu pamätihodností je tiež zaradená mozaika s motívom folklóru Dievča spod Spišskej Magury od Svetozára Ábela v dome kultúry. Podľa kroniky mesta stála jej realizácia približne 4,2 milióna korún československých a dielo prispelo k tomu, že sa objekt stal najmodernejším domom kultúry vtedajšej doby,“ upozornil Solár.
Príjemné prostredie v okolí Ľubovnianskej nemocnice podľa neho dotvárajú aj tri sochy akademického sochára Františka Gibalu z roku 1957. Na nádvorí pri fontáne je to bronzová socha Akt ženy, pri vchode do hlavnej budovy socha Matka s dieťaťom a socha Žena, predstavujúca ženu stojacu pod zlomeným konárom symbolizujúcim podlomené zdravie.
„Začiatok pešej zóny od roku 2003 skrášľuje dielo Mikuláša Siranka s názvom Špona, ktoré bolo kedysi súčasťou architektúry nového sídliska Západ. Verejnosť síce často vníma toto dielo ako ulitu, v skutočnosti však predstavuje oceľovú sponu, ktorá ostala symbolom už zaniknutej fabriky na výrobu oceľových skrutiek fungujúca desiatky rokov,“ doplnil prednosta s tým, že asi najznámejšia je fontána so súsoším troch žien z 80. rokov 20. storočia, vytvorená akademickým sochárom Štefanom Kovaľom v parku na Námestí sv. Mikuláša.
Prvá zo žien drží v náručí knihy, druhá má ruky na hrudi a tretia má náručie otvorené. Symbolizujú poéziu, vrchovinu a domovinu a súvisia s dlhoročným festivalom umeleckého prednesu žien Naša Vansovej Lomnička. „Tabuľky s označením budú tiež umiestnené na 41 historických hroboch a náhrobníkoch, kaplnke či pieskovcovom kríži nachádzajúcom sa na starom cintoríne,“ uzatvára Solár.
