Cechové a remeselné fašiangy je názov podujatia, ktorým v Kežmarku v piatok 21. februára uzavrú obdobie zábav. Symbolický posledný fašiang sa začne o 11.00 h na nádvorí hradu, potom sa sprievod presunie cez mesto k radnici, kde sa na veľkom pódiu uskutoční kultúrny program.

Na hradnom nádvorí dopoludnia vystúpi detský folklórny súbor Maguráčik so svojím programom o cechových zvykoch a s pochovávaním basy, v tvorivých dielňach si deti budú môcť vyrobiť vlastné masky do sprievodu, pripravené budú i tvorba veselých účesov, fašiangové líčenie či maľovanie na tvár.

Podujatie otvorí dobový richtár, ktorý o 11.30 h pôjde aj v čele sprievodu cez mesto. Predstavia sa v ňom žiaci kežmarských materských, základných i stredných škôl, niektorí z nich i v dobových cechových kostýmoch, ale aj v rôznych maskách a pestrofarebných odevoch. Súčasťou sprievodu bude i bubnová show skupiny Batida, ktorá vystúpi aj na pódiu pri radnici.

Na ňom sa v druhej časti programu predstavia študenti miestnych stredných škôl s pripravenými cechovými scénkami, ale aj hudobná skupina Gymnázia P. O. Hviezdoslava In medias res a žiaci Súkromnej spojenej školy na ulici Biela voda s tanečným a hudobným programom. Pre všetkých budú pripravené tradičné fašiangové šišky a čaj.

"Fašiangové zvyky starých remeselníkov nielen v Kežmarku, ale v celej oblasti Spiša, ba i na území Slovenska existujú už od 15. storočia a predvádzali sa ešte aj v minulom storočí. Nešlo však len o zábavu, ale aj o zachovávanie symboliky cechového života. V období fašiangov sa konali totiž krsty učňov za tovarišov, majstrovské skúšky, voľby cechmajstrov, prenášala sa cechová truhlica a podobne," vysvetľuje kežmarská historička Nora Baráthová, prečo práve cechové a remeselné fašiangy.

Keďže prevažnú väčšinu obyvateľstva Kežmarku tvorili v minulosti remeselníci, privlastnili si podľa jej slov ich zvyky ako fašiangové všetci mešťania, teda aj neremeselníci, a iné fašiangové spoločenské zvyky ani nevytvorili.