Jednou z foriem, ako v obci Ptičie v okrese Humenné trávia svoj voľný čas zmysluplne, je aj ochotnícke divadlo. Skupinka nadšencov zoskupenia Ptičan začala svoju činnosť v rámci rodinného centra Ruka v ruke v roku 2017, rovných 40 rokov po tom, čo v obci zanikol prvý divadelný ochotnícky súbor rovnakého názvu. Ako pre TASR povedala predsedníčka rodinného centra a umelecká vedúca súčasného Ptičana Tatiana Kalaninová, svojou činnosťou chcú zachovať kultúrne dedičstvo a tiež búrať medzigeneračné bariéry.
"Myslím, že sa nám to trošku aj darí," hovorí o búraní medzigeneračných rozdielov prostredníctvom divadelného umenia Kalaninová, i keď priznáva, že "mládež treba viac ťahať". Pri doteraz poslednej nacvičenej hre sa jej však na jedno pódium podarilo postaviť celú škálu generácií.
Na snímke skúška ochotníckeho divadla Ptičan z obce Ptičie v okrese Humenné v budove požiarnej zbrojnice 7. februára 2020. Svojou činnosťou chcú jeho členovia zachovať kultúrne dedičstvo a tiež búrať medzigeneračné bariéry. FOTO TASR - Roman Hanc.
"Poslednú hru sme teraz mali Jezuliatko s vianočnou tematikou, kde nás bolo 32 na javisku. Najmladšia bola štvorročná, najstarší bol 71-ročný pán František," priblížila. Celoživotný hasič z povolania František Mastiľák je nielen najstarším stálym členom súčasného Ptičana, ale zároveň i aktívnym pamätníkom pôvodného divadelného súboru. V čase, keď v ňom účinkoval i Mastiľák, ho viedol Jozef Dzemjan. "Vystúpení bolo vtedy veľa, na každé sa urobili krásne kulisy," spomína dnes Mastiľák. Ako s úsmevom dodáva, k členstvu v obnovenom zoskupení ho priviedli "šumne mlade ženy".
Ústrednou témou, ktorú približne 15 stálych členov súboru na javisku prezentuje, je dedinský život, obľúbeným autorom Fero Urbánek. "Väčšinou tvoril pre ochotnícke divadlá a tvoril veselohry a my sa takýmto témam venujeme, téma lásky väčšinou a intríg na dedine. To sa nám páči. Aj ľuďom sa to ráta," vysvetlila umelecká vedúca s tým, že v podobnom duchu pripravujú aj folklórne zvykoslovné pásma. Približujú v nich tradičné svadobné zvyky, páračky či zvyky na krstinách. "Najnovšie máme nacvičené pásmo Ohľedy," dopĺňa Kalaninová repertoár s tým, že aktuálne na fašiangy súbor pracuje na pásme V karčme za stolom.
Zvykoslovné pásma prezentujú v sotáckom nárečí, typickom pre región Zemplína. Tvoria si ich sami. Námety získavajú zo sociálnych sietí, z vlastných skúseností, zo spomienok starých rodičov či historických análov. "Veľmi dobre je napríklad spracovaná aj naša ptičianska kronika, kde je dosť popísané, ako sa na dedine žilo, ako tá svadba bežala," približuje Kalaninová s tým, že proces vzniku folklórnych pásiem je v Ptičanovi demokratický, snažia sa použiť všetky nápady, ktoré členovia predostrú.
V Ptičanovi sa tiež nestane, aby sa na niekoho neušla rola. "Urobíme to tak, že je to vlastne ľud," vysvetľuje vedúca súboru s tým, že aj do klasickej divadelnej hry pridávajú "komparz", ktorý vytvorí napríklad spevácku vsuvku. Aj keď je počet členov súboru pomerne veľký, stretávať sa im darí dva- aj trikrát za týždeň, keď majú pred premiérou i častejšie. Nacvičenie jednej hry im trvá tri až štyri mesiace. "Keď nás tlačí čas, tak také folklórne pásmo zvládneme aj za dva týždne. Ale to sme spolu takmer denne v tie dni," hodnotí Kalaninová.
Členovia súboru sa jednohlasne zhodujú v tom, že v učení textov je najšikovnejší najstarší člen súboru. "Keď v noci nespím, tak si to opakujem. Namiesto toho, aby som počítal ovečky, tak si to opakujem," priznáva Mastiľák.
Kulisy si divadelná skupina vyrába svojpomocne, kroje im šije miestna krajčírka. Financie na fungovanie získavajú z dvoch percent z daní, veľkou pomocou im je podpora z obecných financií. Ptičan sa na oplátku snaží miestnemu starostovi vyhovieť s každou prosbou o kultúrny program na obecné podujatie. Ako Kalaninová uzavrela, v poslednom čase sa im množia už aj ponuky na vystúpenia v susedných obciach.
