Pri riešení smogovej situácie v Ružomberku môže pomôcť zemný plyn. Poukázal na to Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ).
Začiatkom roka vydal Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) výstrahu pred závažnou smogovou situáciou pre častice PM10 v Ružomberku a okolí. Podľa meteorológov boli príčinami smogovej situácie vysoké emisie PM10 z vykurovania pevným palivom a ďalších lokálnych zdrojov, ale aj možný vplyv priemyslu či dopravy. SPNZ v tejto súvislosti zdôraznil, že plynárenstvo ponúka riešenie problému emisií jemných prachových častíc v oblasti vykurovania domácností aj dopravy.
"Emisie oxidu uhličitého sa dajú znížiť o polovicu používaním zemného plynu namiesto tuhých palív, a to bez ďalšej investície do rozširovania plynárenskej siete. Zemný plyn totiž prúdi do viac ako 1,5 milióna odberných miest v 77 % slovenských miest a obcí, v ktorých žije vyše 94 % populácie Slovenska," uviedli plynári.
Pri rozhodovaní o type energetického zariadenia by sa podľa SPNZ mal klásť dôraz najmä na znižovanie emisií takých látok, ktoré priamo ohrozujú zdravie obyvateľov. Ide napríklad o oxidy síry a dusíka, no najmä tuhé znečisťujúce látky.
"V porovnaní s ostatnými fosílnymi palivami, ako aj v porovnaní s drevnou biomasou, vzniká pri spaľovaní zemného plynu výrazne menšie množstvo emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok. To zo zemného plynu robí najekologickejšie fosílne palivo," skonštatoval zväz.
Podľa Gabriely Guráňovej z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Liptovskom Mikuláši častice polietavého prachu PM10 exponujú obyvateľov najmä vdychovaním. Inhalácia polietavého prachu poškodzuje hlavne kardiovaskulárny systém a dýchacie cesty.
"Akútne účinky sa môžu prejaviť napríklad dráždením očí, nosa a hrdla, pocitom tlaku na prsiach, kašľom a bolesťami hlavy. Chronické účinky je možné očakávať pri opakovanom a dlhodobom vystavovaní organizmu zvýšenej koncentrácii častíc PM10. Môžu sa prejavovať zápalovými ochoreniami dýchacích ciest a pľúc, zvýšením pohotovosti na alergickú reakciu či poruchami odolnosti organizmu," povedala Guráňová s tým, že dlhodobá expozícia znižuje dĺžku dožitia a kvalitu života.
Za citlivé skupiny populácie sú považovaní astmatici, alergici, osoby s ochoreniami dýchacej sústavy a srdcovocievnej sústavy, malé deti a starí ľudia. "Informácie o zhoršenom zdravotnom stave obyvateľov vystavených smogovej situácii v oblasti Ružomberka neboli RÚVZ v Liptovskom Mikuláši hlásené," dodala regionálna hygienička.
Ministerstvo životného prostredia vlani spustilo prvú etapu takzvanej kotlíkovej dotácie na výmenu starých kotlov na tuhé palivo za ekologickejšie na zemný plyn. Ružomberská radnica takúto iniciatívu privítala, podotkol hovorca tamojšieho primátora Viktor Mydlo. "Ako mesto sa do takejto výzvy určite zapojíme. Naši obyvatelia sa tak budú môcť uchádzať o výmenu starého kotla za nový, ekologickejší," informoval o tom Mydlo.
Problém znečisteného ovzdušia z lokálneho vykurovania tuhými palivami sa podľa SPNZ týka najmä vidieka a menších miest. Vo veľkých mestách, kde sa na prípravu tepla využíva prevažne nízkoemisný zemný plyn, je zdrojom znečistenia ovzdušia najmä doprava. Zväz zdôraznil, že zlepšenie ovzdušia vo väčších mestách môže priniesť podpora využitia alternatívnych palív v doprave.
