esúhlas s obchádzkovou trasou cez Vysoké Tatry v súvislosti s havarijným stavom mosta na ceste I/66 v Kežmarku vyjadrili v utorok miestni aktivisti pokojným protestom.
„Veľmi ma mrzí, že sme sa dostali až do takejto situácie, ktorá je pre nás neprijateľná. Tento týždeň budeme situáciu monitorovať, zatiaľ sme zvolili tichý protest, ak sa však do budúceho týždňa nič nezmení, pritvrdíme. Sme tu denne, aj na cestách a vidíme, čo sa tu deje. Hovorí sa, že každý musí niečo strpieť. My sa pýtame, či máme strpieť nejaké nešťastie alebo ekologickú katastrofu, kto za to potom vezme zodpovednosť? Sme šokovaní z toho, že sa do úvahy neberú iné, jednoduchšie riešenia,“ skonštatovala na tlačovej konferencii mestská poslankyňa Lucia Dubielová, ktorá zároveň zastupuje miestne občianske organizácie.
Prednostka Mestského úradu vo Vysokých Tatrách Mária Fábryová doplnila, že petíciu za zmenu obchádzkovej trasy a zrušenie dočasného dopravného značenia, ktorú je možné podpísať aj na internete, od 9. januára podporilo viac ako 2000 ľudí. „Nemáme však ešte zozbierané všetky petičné hárky,“ uviedla.
K iniciatíve zastaviť toto rozhodnutie sa pridali aj zástupcovia kúpeľníctva a cestovného ruchu pôsobiaci v regióne. Mesto Vysoké Tatry už dlhšie upozorňuje na šesť hlavných dôvodov, prečo by obchádzková trasa nemala viesť cez toto územie.
„Kamióny pôjdu cez najstarší a najvzácnejší národný park, zároveň je naše mesto významným kúpeľným územím, strediskom cestovného ruchu s vysokou návštevnosťou, naše cesty nie sú v technickom stave, aby zniesli takéto ťažké autá, okrem toho cesta do Popradu je stále staveniskom, keďže sa rekonštruuje a posledným faktorom je bezpečnosť zdravia a života, ktorú musíme ako mesto zabezpečiť nielen obyvateľom, ale aj návštevníkom,“ vymenoval primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš s tým, že aktuálne je Tatrách zimná turistická sezóna, čo je z pohľadu návštevnosti i poveternostných podmienok najnáročnejšie obdobie pre tatranské cesty.
Upozornil tiež, že je viacero problémových úsekov na Ceste Slobody, kadiaľ by kamióny mali prechádzať. Ide napríklad o kruhový objazd v Tatranskej Lomnici, ktorý nebol stavaný pre takéto veľké autá, pri Tatranskej Lesnej sa zosúva svah aj s cestou a problémy môžu vzniknúť aj na križovatke pri vjazde do Starého Smokovca, ktorá je vo svahu a nachádza sa na nej aj železničné priecestie bez závor. „Už teraz je neúmerne zaťažená statická aj dynamická doprava v našom meste,“ zdôraznil Mokoš.
Podľa neho je za tento stav jediný zodpovedný vinník a je ním Slovenská správa ciest (SSC), ktorá dopustila, že stav mosta došiel až do takého štádia, že bolo nutné ho uzatvoriť pre vozidlá nad 18 ton. „SSC obhajuje svoje nezodpovedné rozhodnutie a stále hľadá nové dôvody, ako ho obhájiť. Od 17. decembra však neurobila takmer nič, aby zabránili tomu, že kamióny prechádzajú cez toto významné územie. Podľa odhadov by cez územie malo prejsť asi 200 kamiónov denne,“ skonštatoval tatranský primátor.
Tatranci tiež upozornili na to, že na začiatku sa na krízovom štábe rokovalo bez prítomnosti mesta. Na zasadnutie krízového štábu prizvali zástupcov Vysokých Tatier až 13. januára, pričom mimoriadna situácia bola v meste Kežmarok vyhlásená už 17. decembra a v Prešovskom kraji o dva týždne neskôr. Mesto pritom navrhovalo aj iné možnosti obchádzkových trás. Náčelník Mestskej polície vo Vysokých Tatrách Miroslav Kolodzej dodal, že kamióny mohli ísť napríklad cez bývalý vojenský výcvikový priestor Javorina, z Ľubice do Ihľan a Holumnice až na hlavnú cestu.
„Druhý navrhovaný úsek bol v Kežmarku po Slavkovskej ceste, tretia trasa mala ísť z obce Malý Slavkov do Huncoviec pri rómskej osade a navrhovali sme tiež obchádzku cez obec Plavnica, kde by cesta nadväzovala na cestu I/66 a bola by kratšia ako aktuálna cez Prešov. Ani jednu z týchto alternatív nezohľadnili a rozhodli sa, že kamióny pôjdu cez Vysoké Tatry,“ skonštatoval na záver Kolodzej. Najbližšie rokovanie krízového štábu na úrovni kraja by sa malo uskutočniť 27. januára.
