Mesto Spišská Belá už niekoľko rokov eviduje existenciu bobra vodného v jeho okolí. Paula Grivalská z tamojšieho Mestského úradu informovala, že v dôsledku haťových stupňov vytvorených na vodných tokoch v západnej časti katastrálneho územia mesta, dochádza k vylievaniu vody z korýt potokov a zároveň mizne ich sprievodná stromová vegetácia. Obmedzenie počtu miest na jeho rozmnožovanie a hrádzí v tejto súvislosti však envirorezort nepovolil.
„Opakovane bol tento chránený živočích pozorovaný aj v centre mesta, keď uviazol medzi vodnými stupňami v regulovanej časti Belianskeho potoka. Problémom je zníženie vodnej hladiny Belianskeho potoka, ktorý v suchších mesiacoch nedosahuje ani minimálny tzv. sanitárny prietok,“ objasnila Grivalská. Dodala, že „požerky“, trus a odtlačky labiek, ako sprievodné prejavy jeho existencie, sú viditeľné aj pri rieke Poprad.
Stavebné aktivity bobra pozorujú tiež v dolnej časti Belianskeho potoka v smere na Krížovú Ves. Najväčší európsky hlodavec sa vyznačuje tým, že dokáže výrazne meniť zaužívaný vodný režim v krajine, ako aj jej vzhľad. Bobry budujú prietočné hate z ohryzkov a vetví drevín, blata, kameňov a podobne. Kombinácia tečúcich a stojatých vôd v podhorských oblastiach tomuto živočíšnemu druhu veľmi vyhovuje.
„Vzhľadom na to, že uvedenému druhu sa tu darí a zažíva 'populačný boom', jeho prirodzené prejavy sa dostali do konfliktu so záujmami človeka. Samospráva preto podala na Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR žiadosť o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených v zákone o ochrane prírody a krajiny. Zakázané činnosti mali spočívať v ničení obmedzeného počtu miest rozmnožovania alebo odpočinku - bobrích hrádzí, v jeho prirodzenom areáli v stanovenej ročnej dobe,“ dodáva Grivalská.
Mesto Spišská Belá aktívne komunikovalo s ministerstvom a Správou Tatranského národného parku, avšak v záverečnom rozhodnutí argumenty samosprávy, napriek dokumentácii a spoločnej obhliadke terénu so zainteresovanými, neboli akceptované. „Koncom roka 2019 sme dostali rozhodnutie, ktorým nebola povolená výnimka zo zákazu z druhovej ochrany ustanoveného zákonom,“ skonštatovala Grivalská.
Dodala, že počas zdĺhavého konania zistili, že v dôsledku zatápania časti Prírodnej rezervácie Jedliny dochádza k poškodzovaniu a rozpadu chráneného lesného ekosystému. Zaujímavé bolo podľa Grivalskej potvrdenie adaptácie bobra vodného na ihličnatý les. „Po poškodení kôry ihličnanu oň dočasne stratí záujem, avšak po tom, ako strom stečie z prírodnej živice, pokračuje bobor v ohryze. Vyvracia sa tým domnienka, že tento živočích je viazaný výlučne na mäkké dreviny ako vŕby, jelše, brezy a topole,“ upozornila Grivalská.
Podľa envirorezortu nešlo o rozhodnutie od stola. „Naši skúsení štátni ochranári vec preskúmali priamo v teréne, dokonca viackrát. Treba podotknúť, že bobor vodný je chránených živočích, ktorý zblízka spoznal možnosť vyhynutia. Začiatkom 20. storočia sa odhadovalo, že v Európe a Ázii žije len 1200 jedincov. Zvrátenie tohto krajne negatívneho trendu priniesol až zákaz poľovania a presadenie programov obnovy v množstve krajín. Veľmi úspešné bolo napríklad Fínsko, ktoré začalo už v roku 1935,“ uviedol pre TASR hovorca Ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.
Zároveň upozornil, že ako každý jeden druh, aj bobor zohráva významnú úlohu v prírode a jej rovnováhe. Pri svojej činnosti však môže spôsobiť aj škody, preto je zavedený inštitút vyplácania náhrad. Napríklad v roku 2018 bolo vydaných spolu päť rozhodnutí týkajúcich sa náhrady za škody spôsobené bobrom vodným a tie priznali okresné úrady v Dunajskej Strede, Svidníku a Starej Ľubovni. „Celková výška vyplatených náhrad bola takmer 68.000 eur,“ konkretizoval hovorca. Ministerstvo si neosvojilo názor, že bobor má negatívny vplyv na chránené lokality. Pôvodné druhy sú podľa neho súčasťou prírody a ich pôsobenie v prírode, na rozdiel od človeka, nemá z dlhodobého hľadiska vplyv na zániku vzácnych lokalít.
