Štedrá večera v pravoslávnych rodinách pozostáva z množstva rôznych jedál. Sú však pôstne, pripravované bez mäsa, mlieka či masla. Štedrý deň, ktorý pripadá na 6. januára podľa juliánskeho kalendára, je vyvrcholením 40-dňového obdobia pôstu pred sviatkom Narodenia Isusa Christa (Ježiša Krista).
Nadežda Sovičová žila do svojich 12 rokov v obci Šarišské Jastrabie v okrese Stará Ľubovňa, neskôr v Ladomirovej a momentálne žije vo Svidníku. Ako povedala, pri štedrovečernom stole sa ich zíde desať a dodnes dodržiavajú tradície svojich starých rodičov a rodičov, ktorí pochádzali zo Šarišského Jastrabia v okrese Stará Ľubovňa a z Kurova pri Bardejove.
"Rovnako aj jedlá, ktoré varila mamka, varím aj ja teraz. Na Štedrý deň je strohý pôst. Keď sme boli malé deti, mali sme zakázané čokoľvek jesť. Keď sme boli hladné, tak sme si dali suchý chlieb alebo vodu. Nebol to problém. Vnímali sme to ako zábavu či výzvu. Keď sme boli veľmi hladné, tak mamka nám dala jablko alebo niečo podobné zjesť. Vydržali sme a snažíme sa aj v súčasnosti dodržiavať pôst," povedala pre TASR Sovičová.
Štedrú večeru začínajú chlebom, medom a cesnakom. "Potom sú fazuľová polievka, hrachová polievka, slivčanka, čo je polievka zo sliviek, kapustnica, hríbová mačanka a zemiaky s rybou. Ryba je pripravená na prírodný spôsob a sú aj bobaľky, čiže opekance s makom," priblížila Sovičová.
Ako povedala, vo svojom okolí sa stretáva s otázkou, prečo nejedia mäso, keď to má byť štedrá večera. "Štedrá je v tom, že jedál je veľa. Ľudia si kedysi vypestovali fazuľu, hrach, kapustu, nazbierali hríby a všetko použili na štedrú večeru," povedala Sovičová.
Počas večere vstáva od stola iba gazdiná. Ak by to niekto urobil, znamenalo by to, že sa vzdiali od rodiny. "Prídem do izby a zavinšujem. Gazda, v našom prípade brat, začne modlitbu a všetci sa spoločne pomodlíme. Každému urobím s medom krížik na čelo a niečo mu zaprajem. Prípitok je hriatô, keďže je pôst, tak ho nerobím s maslom, ale na oleji. Na stole nie sú žiadne jedlá okrem chleba. Prinášam ich postupne. Naberám vždy od gazdu alebo od najstaršieho. Taniere sa počas večere nevymieňajú," doplnila Sovičová.
Po večeri idú celá rodina do chrámu, kde sa konajú bohoslužby, známe ako Veľké povečerie. "Som rada, že sviatky máme teraz, myslím si, že je to menej komerčné. Znamenajú pre mňa veľmi veľa. Tým, že sa Isus Christos narodil, dal nám ďalšiu budúcnosť. Bez neho by som tú svoju budúcnosť nemala," dodala Sovičová.
V nasledujúci deň 7. januára v pravoslávnej cirkvi slávia sviatok Narodenia Isusa Christa. Predpoludním sa v chrámoch koná slávnostná svätá liturgia. Pravoslávni v Česku a na Slovensku s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku sa dodnes riadia juliánskym kalendárom, ktorý je posunutý oproti gregoriánskemu o 13 dní neskôr.
