Ľubovnianske múzeum sa rozhodlo pokračovať v spracúvaní a prezentovaní pozostalosti po významnom etnografovi Jánovi Lazoríkovi, ktorá je ukrytá v miestnych archívoch. "Vďaka projektu s názvom Digitalizácia etnografických zápisníkov a rukopisov Jána Lazoríka, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, sa nám podarilo zdigitalizovať výskumné zápisníky a rukopisy tohto inšpiratívneho vlastivedca, ktoré on sám nazýval písanky," uviedla etnografka Natália Špesová.
Zápisníky nesmeli chýbať na žiadnom z jeho terénnych výskumov a obsahujú cenné informácie predovšetkým z oblasti duchovnej ľudovej kultúry okresov Stará Ľubovňa, Prešov a Sabinov. Mnohé z nich sú uchované len v rukopisoch. "Aby mohli byť dostupné aj pre budúce generácie, v rámci projektu sme sa ich rozhodli zdigitalizovať. A keďže nechceme, aby tieto vzácne informácie ostali ukryté v našich archívoch, máme záujem výsledky celoživotnej práce Jána Lazoríka aj naďalej prezentovať širokej verejnosti. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli vydať prepis jedného zo zošitov vo forme publikácie, ako archívny prameň," upozornila Špesová s tým, že kniha pod názvom Etnografické zápisníky Jána Lazoríka: Drotárstvo, vysťahovalectvo, vojny (zo zbierok Ľubovnianskeho múzea), rozpráva o osudoch a zážitkoch spišských drotárov v zahraničí, ako aj o udalostiach na vojnových frontoch či doma v okrese počas 1. a 2. svetovej vojny očami svedkov.
V spomienkach ľudí, ktorí osobne poznali Jána Lazoríka alebo s ním spolupracovali, ostane podľa etnografky táto významná osobnosť slovenskej etnológie symbolom húževnatosti, nadšenia a zanietenia pre záchranu prejavov tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku.
"Svojej práci obetoval celý život, dokonca v dôchodkovom veku knižne spracúval výsledky svojej neúnavnej práce v teréne," upozornila Špesová. Dodala, že pre mnohých milovníkov ľudovej kultúry sa stal vzorom i inšpiráciou. V súčasnosti sa nielen jednotlivci, ale aj inštitúcie snažia čerpať z obrovského množstva zozbieraných informácií, nahrávok a artefaktov a priblížiť ich nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti. Výnimkou nie je ani Ľubovnianske múzeum, v ktorého archíve sa takisto nachádzajú vzácne výskumné zošity, nahrávky, stovky zbierkových predmetov a tisícky foto negatívov. Tie pochádzajú z čias pôsobenia Jána Lazoríka v Okresnom vlastivednom múzeu v Starej Ľubovni na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia.
“Dlhodobým cieľom múzea je spracovávať, sprístupňovať a prezentovať zbierkové predmety a archívne materiály, za ktoré môžeme vďačiť práve Jánovi Lazoríkovi. Množstvo zbierok, ktoré pre múzeum tento významný etnograf získal, je v súčasnosti vystavených v expozícii Múzea ľudovej architektúry pod hradom Ľubovňa," dodala Špesová. Inštalovaná je aj samostatná expozícia stredových stropných trámov, tzv. tragárov, na ktorých zozbieraní sa Lazorík významne podieľal. Odevy, ktoré zbieral a popisoval spolu s etnografkou Monikou Pavelčíkovou, sú zase sprístupnené verejnosti prostredníctvom otvoreného depozitára odevu, textílií, obuvi, výrobkov z kože a kožušín.
