Základom gastronómie na strednom Považí bolo v minulosti to, čo si ľudia sami dopestovali – zemiaky, dyne, kapusta, fazuľa, kvaka, ale aj ovčie mlieko, jačmeň, raž. Pre TASR to povedala majsterka odborného výcviku zo Strednej odbornej školy (SOŠ) obchodu a služieb v Púchove Jana Mikulová.

„Základom boli zemiaky. Zo zemiakov sa pripravovalo všetko, či už to bola polievka, hlavné jedlo, múčniky. Naši predkovia tak mali na stole zemiakové polievky, zemiakovú babu, z múčnikov napríklad zemiakové šúľance s tvarohom alebo pirohy – sladké i na slano,“ priblížila Mikulová.

Majsterka odborného výcviku zo Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Púchove Jana Mikulová. Jedným z najtradičnejších jedál v okolí Púchova bola podľa nej zemiaková alebo krúpna baba. V Púchove 24. decembra 2019. FOTO TASR - Radovan Stoklasa.

Jedným z najtradičnejších jedál v okolí Púchova bola podľa nej zemiaková alebo krúpna baba. Pripravovala sa z nastrúhaných zemiakov, bravčovej masti, krúpov, vajec a pochutín, ako soľ, cesnak, korenie, majoránka. Počas všedných dní ju pripravovali ako pôstnu – bez mäsa.

„Najmä po vianočných sviatkoch dávali do krúpnej baby aj bravčové mäso, slaninu a údené mäso, ale aj oškvarky. Z tej pôstnej baby sa tak stala mäsová, ktorú pripravujeme aj doteraz,“ doplnila Mikulová s tým, že v prípade krúpnej baby sa krúpy len udusili a pridali sa do nastrúhaných zemiakov. Na zapitie sa používalo sladké i kyslé mlieko a rôzne zákvasy.

 Ako dodala, na púchovskej krúpnej babe so slaninkou si v novembri tohto roku pochutnali aj účastníci konferencie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo Viedni, pre ktorých pripravoval recepciu Trenčiansky samosprávny kraj a SOŠ obchodu a služieb Púchov. „Okrem iného sme pre účastníkov konferencie pripravili 300 porcií krúpnej baby, mimoriadne im chutila, minula sa do posledného kúska,“ doplnila Mikulová