Tradičnou sladkosťou varenou z pomerne netradičnej plodiny bol v podzoborských obciach dulový syr. Populárny bol predovšetkým v obciach Štitáre a Jelšovce neďaleko Nitry. Zaujímavý recept sa pred časom dostal aj do publikácie s názvom Za chuťou vidieka, ktorá prináša tie najzaujímavejšie tradičné i málo známe jedlá typické pre nitriansky región.

Dulový syr sa pripravuje z ovocia, ktoré je na Slovensku známe, ale nie príliš rozšírené a využívané. Názory na to, odkiaľ k nám dule boli dovezené, sa rôznia. Hovorí sa, že sa na naše územie rozšírili z Portugalska. Podľa spoluautora publikácie Za chuťou vidieka Daniela Balka môžu za ich rozšírenie skôr Turci. „Kedysi sme boli na hranici Tureckej ríše a všade, kde Turci prišli, tam dule vysádzali. Hranica výskytu dúl vlastne kopíruje aj hranicu niekdajšieho dosahu Osmanskej ríše,“ vysvetlil.

Dula ako surová plodina nie je veľmi konzumovateľná, aj keď nádherne vonia. „Preto sa z nej robili kompóty, koláče alebo sa z nej pripravovali omáčky, marmelády a podobne. Dule nepatria k bežne pestovaným druhom ovocia. V Nitre a okolí však rastú na úpätí Zobora a v okolitých obciach. My sme doma varili dulový syr konkrétne z ovocia zo Zobora. Ide o sladký dezert z varených plodov, ktorý sa vylepšoval pridaním orechov, mandlí a kokosovej múčky,“ vysvetlil Balko.

Samotná príprava dulového syra nie je náročná, treba však počítať s tým, že syr musí „zrieť“ niekoľko dní. Očistené dule sa najprv musia poriadne uvariť a následne rozmixovať na hladkú kašu. Po zmiešaní s cukrom sa masa ďalej varí, až kým sa z nej nevyparí voda. Hustá hmota sa vyleje do pripravenej formy, kde sa môže doplniť rôznymi druhmi orechov. „Takto pripravený syr sa nechá stuhnúť na chladnom mieste. Na druhý deň sa z formy vyklopí na papier na pečenie, kde sa nechá schnúť aspoň týždeň. Hotový dulový syr sa obalí kokosovou múčkou a podáva sa ako dezert,“ dodal Balko.