Názov obce Bátka je rovnaký v slovenčine i maďarčine
Potulky redaktorov TASR po slovenských obciach.

23.12.2019 | Banskobystrický kraj | Autor: B.Caban

Rovnaké pomenovanie v slovenčine i maďarčine má obec Bátka v Rimavskosobotskom okrese. Podľa starostu Petra Hencza ide o zriedkavý jav nielen v regióne, ale i v celej SR.

„Zrejme je na Slovensku skutočne len málo obcí, ktoré majú takéto jednotné pomenovanie. Toto slovo vraj pochádza z nejakého tureckého výrazu, ktorý znamenal bahno či močiar, keďže táto lokalita bola v minulosti údajne močiarovitá,“ objasnil starosta.

Najstaršie dejiny obce siahajú podľa dostupných prameňov do 11. storočia, keď bola jednou z osád, ktoré vznikli v Blžskej doline. „Pri skúmaní ich života sa predpokladá, že na pravom brehu potoka Blh si obyvatelia vybudovali osadu a ľavý breh s pozemkami využívali od jari až do jesene na pastvu svojich domácich zvierat,“ priblížil na internetovej stránke obce historik Attila Simon, ktorý je rodákom z Bátky.

Medzi osobnosti, ktoré v dedine žili, patrí básnik a spisovateľ Ľudovít Kubáni, autor historického románu Valgatha. „V obci pôsobil ako notár v rokoch 1855 – 1860. Tu sa oženil a v roku 1860 napísal známu poviedku Mendík,“ uviedol v publikácii Okres Rimavská Sobota historik Július Bolfík.

Významným rodákom z Bátky je podľa jeho slov maďarský spisovateľ József Mács, autor románov Adósságtörlesztés (Splatenie dlhu) či A kamasz (Corgoň). „Zomrel pred dvoma rokmi. Do poslednej chvíle sme s ním boli v kontakte a je aj čestným občanom našej obce. Chceli sme tiež, aby miestna základná škola mohla používať názov s jeho menom, ale nebolo nám to odsúhlasené ministerstvom,“ doplnil starosta.

Medzi zachované historické pamiatky v Bátke patrí kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku z roku 1808, prestavaný o sto rokov neskôr. Druhou pamiatkou je klasicistická kúria z roku 1895, ktorá dnes slúži ako zdravotnícke stredisko.

Bátka má v súčasnosti približne 860 obyvateľov, väčšina z nich je podľa starostu maďarskej národnosti. „Nemáme to však nejako presne zmapované, napríklad mnohé rodiny sú dnes už zmiešané,“ konkretizoval.

V obci žije aj rómska menšina, ktorá tvorí zhruba 25 až 30 percent populácie, jej príslušníci sa však podľa Hencza hlásia skôr k maďarskej národnosti a maďarčina je aj ich rodným jazykom.

Klientská zóna

U nás sa dejú veci

U nás sa dejú veci

18.september - Veľkošarišská kvapka krvi

Mestský úrad Veľký Šariš

19.septembra Chodníčkami Alexandra Pavloviča

29. ročník turistického pochodu - Svidník

20.septembra - Nedeľa svätého Huberta

Kysucké múzeum Čadca