Jedným z deviatich jedál, ktoré sa v obci Ubľa v okrese Snina nachádzajú na vianočnom stole, je koločena fasoľa. Kým v minulosti na jej prípravu používali habarku, "koloťuvku", dnes si ženy pomáhajú mixérom.
"Habarka je u nás, v rusínčine, koloťuvka. Keď habarkujem, 'koloču', preto sa to volá koločena fasoľa," vysvetlila pre TASR 58-ročná učiteľka miestnej materskej školy Oxana Fedorjaková. Práve Vianoce, počas ktorých podľa nej chutí toto jedlo najviac, boli časom, keď gazdiné vo svojich kuchyniach menili starú habarku za novú. "Koloťuvky sa robili z vianočného stromčeka. Keď bola pekná obnoha, tak toto sa vyrezalo, pekne sa ostrúhalo a už bola nová. Z roka na rok," vysvetlila.
Úspech pri varení koločenej fazule spočíva v správnom výbere odrody základnej suroviny. Fedorjaková odporúča malú bielu s tenkou šupkou. "Na toto sa hodí fazuľa, ktorá má tendenciu sa rozvariť," doplnila. Aby fazuľa počas varenia nepenila, pridáva k nej, po tom, ako zovrie, olej. Soľ nie, to by fazuľa nezmäkla. Následne radí masu občas premiešať a podľa potreby i dolievať vodu. "Fazuľu uvaríme do rozvarenia. Keď uvidíme, že je mäkká, že sa dá rozhabarkovať, alebo teda rozmixovať, tak si urobím cibuľku na oleji, spením do zlatista, pridám trošičku červenej papriky," opísala následný postup s tým, že okrem cibule pridáva k zmesi i soľ a cesnak a všetko poriadne rozmixuje. Ak je už fazuľa uvarená a vody je v hrnci prebytok, Fedorjaková ju zleje. Zápražku používa nerada.
Kým v Uličskej doline sninského okresu jedia ku koločenej fasoli pirohy, v Ubli od tradície zemiakovej prílohy neupustili dodnes. "Zemiaky sa uvaria v šupke, olúpu sa. Dávno sa jedli len také, suché, čisté. Ono sa to osolilo a babka to zvykla dať ešte do rúry a oni chytili takú kôrku. Neskôr, už moja babka to robila, mastíme ich," prezradila Fedorjaková s tým, že aj v tomto prípade je cibuľový základ pôstny, na oleji. Tvar a veľkosť nakrájaných zemiakov, ktoré sa k nemu pridajú, záleží od chute stravníkov.
Aj servírovanie jedla je o zvyku. Buď sa fazuľa a zemiaky podávajú na dvoch tanieroch zvlášť alebo spolu na jednom. U Fedorjakovcov sú prílohou aj huby. "Sušené huby namočím, zlejem jednu vodu, potom ďalšiu. Urobím cibuľkový základ, huby zdusím, aby v nich nebola voda, trošku ich osmažím, potom ich podlejem vodou, ale len trošku vody, dám pod pokrievku. Keď už sú, vysmažím ich až na tuk," doplnila k tradičnému receptu Fedorjaková s tým, že huby nesmú byť rozvarené.
"Toto je jedlo chudobných, ale i dedinčanov. Ingrediencie si každý dorobil doma," dodala pravdepodobný dôvod, prečo si koločená fazuľa našla miesto na štedrovečernom stole. Okrem nej na ňom nesmie chýbať med, cesnak, kračun (biely koláč – pozn. TASR), bobaľky (pupáčiky) s makom, pirohy s kyslou kapustou a kapustnica.
