Slovenskí archeológovia aj v tomto roku vykonávali rozsiahle výskumy v okolí známeho slovanského hradiska v Bojnej v Topoľčianskom okrese. Vedci sa už dlhší čas nezameriavajú iba na mohutne opevnené hradisko, ale aj širšie zázemie v okolitých horách. Aj vďaka tomu sa im podarilo objaviť unikátne nálezy železiarskych pecí, či obrovské areály na ryžovanie zlata.
Archeológovia pomocou leteckého skenovacieho zariadenia Lidar objavili viaceré zaujímavé lokality. „Pracovalo sa v širšom priestore Považského Inovca a Strážovských vrchov. V katastri Uhrovca sme tak našli veľmi zaujímavé sídlisko zo 7. až 8. storočia s bohatým keramickým inventárom. Druhé veľké prekvapenie nás čakalo v katastri obce Prašice. Pri vypustení priehrady na Duchonke sme na jej brehu objavili celú sústavu železiarskych pecí,“ uviedol riaditeľ Archeologického ústavu (AÚ) SAV Matej Ruttkay.
Vedci mali už z leteckého skenovania informácie, že v tejto lokalite dochádzalo k rozsiahlej ťažbe rudy. „Teraz už máme aj taviace pece i zariadenia na predtavbu a prípravu železnej rudy. Zatiaľ nie sú presne datované, ale je veľká pravdepodobnosť, že sú zo včasného stredoveku. Sú to také drobné pece, ktoré sa neskôr už nepoužívali,“ povedal Ruttkay.
Skenovanie územia pomocou leteckého skenera, ktorý vedcom umožňuje nahliadnuť pod lesný porast, odhalilo severne od Bojnej aj veľké priestory, v ktorých sa kedysi ryžovalo zlato. Podľa vedcov ide o obrovské areály, v ktorých sa vyťažilo a vyplavilo toľko zeminy, že došlo k odkloneniu potokov a zmene rázu krajiny. „Šlo naozaj o rozsiahle plochy, ale nevieme ich presne datovať. Máme tam niekoľko stredovekých nálezov, ale je ich málo, takže je pravdepodobné, že to všetko bolo staršie,“ vysvetlil Ruttkay.
Areály na ryžovanie zlata začínajú jednoduchými výkopmi, pomocou ktorých sa zlatokopi snažili nájsť zlatú žilu. „Tam, kde ju našli, vytvorili celé veľké priestory, ktoré boli doslova odťažené, akoby odbagrované. To sú fascinujúce veci. My si dnes neviem predstaviť, ako by sa to robilo ťažkou technikou a ľudia to v minulosti kopali železnými a drevenými lopatkami a rýľmi. Výsledok je ten, že od toho množstva preplaveného materiálu tam potoky netečú tak, ako sme zvyknutí, na dne údolia, ale cez akúsi vytvorenú plošinu z odplavenej hliny, do ktorej je ten potok zarezaný,“ popísal Ruttkay.
Nové nálezy v okolí Bojnej dotvárajú obraz hradiska a jeho niekdajšej funkcie. „Samotná Bojná sa stále viac javí ako centrum, ktoré žilo z nerastného bohatstva, ale v prvom rade bola asi dôležitým hraničným priechodom medzi dvoma kniežatstvami, ktorých mená v rámci Nitrianskeho kniežatstva, či Veľkej Moravy nepoznáme. Bol to priechod medzi Ponitrím a Považím, určený na legálny pohyb ľudí a tovaru, ktorí mali asi už vtedy určené, kadiaľ môžu na druhé územie prejsť. Takže colné a hraničné priechody nie sú iba moderná vec, ale už v minulosti, pred viac ako 1000 rokmi existovali. Boli to presne stanovené priechody, kadiaľ mohli ľudia chodiť. Podobný bol napríklad aj v Hronskom Beňadiku,“ povedal Ruttkay.
Výskumné práce sa v tomto roku realizovali aj priamo na hradisku Bojná, ktoré je také mohutné, že aj po niekoľkých výskumných sezónach je z neho preskúmaný iba zlomok. „Práce sa sústredili na predhradie a na výskum západného opevnenia, pretože tam by sa v budúcnosti mohla spraviť rekonštrukcia jeho vzhľadu. Na tento projekt a na výstavbu archeoparku chceme spoločne s obcou získať zdroje z Nórskych fondov. Ak budeme úspešní, chceme sa spoločne pustiť do výstavby archeoparku, v ktorom sa budú robiť napríklad aj rôzne popularizačné aktivity, ukážky tkáčstva, kožiarstva a ďalších remesiel, či workshopy zamerané na spoznávanie starých technológií,“ doplnil Ruttkay.
