K turistickým zaujímavostiam obce Vígľašská Huta-Kalinka v okrese Detva patria štyri historické zvoničky. Dve z nich prešli v uplynulých rokoch rekonštrukciou. Tamojšia obecná samospráva získala na ich obnovu grant vo výške 5000 eur od Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP).
„Obnovila sa zvonička v asi dva kilometre vzdialenej osade U Mišurov a zvonička na cintoríne v časti Dolná Huta," uviedol pre TASR starosta Jozef Tuček.
Zvonička U Mišurov má takmer 100 rokov. Dal ju postaviť jeden z tamojších obyvateľov, keď sa vrátil z frontu prvej svetovej vojny. Zvonička bola z kameňa, spevnili sa teda niektoré poškodené miesta a vymenila sa na nej deravá strecha. Upravilo sa aj jej okolie, osadila sa lavička tak, aby tam našli miesto na oddych turisti, ktorí prechádzajú pohorím Javoria.
Druhá zvonička v časti Dolná Huta je súčasťou starého cintorína. Podľa starostu má asi 150 rokov a celá je ešte v pôvodnom stave, aj keď už časom výrazne poznačená. Je v nej aj historický zvon z roku 1863, ktorého lôžko sa muselo v rámci rekonštrukcie tiež vymeniť. Aj toto miesto sa obnovilo, a to podľa možností, ktoré táto drevená stavba poskytovala.
Aj ďalšie dve zvonice nachádzajúce sa v obci sú staršieho dáta. Jedna je priamo v dedine, pri dome smútku, a je najstaršou v obci. Pochádza ešte z prvej polovice 19. storočia. Ďalšia je v osade Povaľačovci. "Jej replika sa dokonca objavuje na záberoch televízneho filmu Nepokojná láska, ktorého exteriéry sa v 70. rokoch uplynulého storočia natáčali v našej obci," pripomenul starosta.
Vígľašská Huta dostala pomenovanie podľa sklárskych hút, z ktorých prvá vznikla už v roku 1654 pod názvom Viglo Guta a patrila Vígľašskému panstvu. V blízkosti hút vznikli koncom 18. storočia štyri obce – Vígľašská Huta, Kalinka, Klokoč a Stožok. K spojeniu obcí Kalinka a Vígľašská Huta došlo v roku 1926. Ešte pred tým, v prvej polovici 19. storočia, tam objavili významné ložiská síry a mangánu, ktoré sa aj niekoľko rokov ťažili. Obec je aj miestom s významným výskytom minerálnych prameňov.
V čase najväčšieho rozmachu, okolo roku 1937, mala obec viac ako 1700 obyvateľov, tri školy, bola administratívnym a správnym centrom pre okolité obce. Po druhej svetovej vojne jej význam postupne klesal, veľa obyvateľov sa odsťahovalo do okolitých miest a obcí. Dnes má už len asi 320 obyvateľov.
