Trinásť ľudí, z toho štyri deti, zavraždili nacisti 6. novembra 1944 vo Valaskej Belej (okres Prievidza). Miestne obete rómskeho holokaustu si v stredu pripomenula verejnosť pri masovom hrobe v miestnej časti Škrípovo.
"Boli to ľudia, ktorí nikomu nič neurobili, a jediným ich nešťastím bolo, že to boli Rómovia. Žili v dedine v symbióze s ostatným obyvateľstvom. Bývali v časti, ktorá sa volala Nová Pešť. Bolo tam niekoľko domčekov a rodín. Tieto rodiny boli zdecimované práve vyvraždením 13 členov. Čo je veľmi smutné, z 13 ľudí boli štyri ženy a štyri maličké deti," načrtla Zuzana Kumanová z občianskeho združenia In Minorita.
Za záchranu života práve obyvateľom Valaskej Belej vďačí rodák z Ilavy a lekár Pavel Traubner, ktorý sa tam spolu so svojou rodinou schovával počas vojny v rokoch 1944 až 1945. "Môj otecko zorganizoval prostredníctvom svojich pacientov transport do Zliechova, kde sme prenocovali jednu noc, a potom na Valaskú Belú, smerom na Kršákov laz, kde nás privítali rodiny Sýkorovcov, Kršákovcov a z neďalekej obce rodina Turzovcov," spomenul Traubner. Tie rodinu Traubnerovcov podľa neho prijali na jednu noc, po ich vyzradení odišli s pomocou obyvateľov do hôr, vykopali im tam hlbokú jamu, kde šesť ľudí, jeho rodičia, starí rodičia, strýko a on prežili deväť mesiacov, ktoré označil za najstrašnejšie v jeho živote. "Žili sme len vďaka tomu, že sa okolo nás vyskytli slušní ľudia," podotkol.
Na snímke Zuzana Kumanová z Občianskeho združenia In Minorita (vľavo) a slovenský neurológ Pavel Traubner stoja pri pamätníku obetí rómskeho holokaustu. FOTO TASR - Radovan Stoklasa, 6. novembra 2019.
Do Valaskej Belej prišiel Traubner podľa svojich slov práve preto, lebo je tam pamätník rómskych obetí, ktorí rovnako vo vojne trpeli ako židovské obete a len preto, lebo mali inú farbu pokožky. "Keďže na Slovensko, ale i do Európy sa valí opäť hnedé nebezpečie, neonacistické a neofašistické myšlienky, dokonca strana, ktorá je v parlamente, šíri fašistické myšlienky, prídem kamkoľvek, aby som protestoval, aby už nikto nikdy ani židovské, rómske, katolícke, evanjelické deti nenakladal do dobytčích vagónov s odporučením návrat nežiaduci," dodal.
O masový hrob v Škrípove sa dlhé roky starajú obyvatelia obce. "Občianske združenie In Minorita tu nechalo inštalovať s menami, pretože je dôležité si pripomínať osudy ľudí, ale aj ich mená a nezabudnúť. Každý z nich mal svoj život, svoje predstavy, túžby," dodala Kumanová. Združenie sa podieľalo i na revitalizácii masového hrobu.
