Ojedinelou zbierkou historickej požiarnej techniky sa môže pochváliť Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) mesta Jelšava v okrese Revúca. Ako TASR prezradil jeho veliteľ Pavol Zapletal, hasiči si najviac cenia ručnú koňmi ťahanú striekačku z roku 1900, ktorá vtedy stála 190 zlatých.
„Som veliteľom DHZ od roku 1990 a prišiel som sem, keď tu bola len táto striekačka. Naši predkovia ju zachovali v takom dobrom stave, že sme ju len preleštili a vymenili kožu, aby pumpa mohla fungovať,“ priblížil Zapletal, ktorý je zároveň okresným tajomníkom územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany v okrese Revúca.
Ako pokračoval, následne pri svojich cestách po okrese oslovoval starostov, či nemajú nejakú starú nepotrebnú techniku. „Od starostky Turčoka sme dostali požiarny koč, ktorý sme zrekonštruovali do pôvodného stavu. Z Rákoša nám zapožičali ďalší koč, keďže naň nemali vhodné priestory,“ načrtol veliteľ s tým, že ďalší kúsok dostali od kolegov z rumunského Nadlaku. „My sme im dali čerpadlo PS12 a oni nám v roku 2017 darovali historický koč s dreveným 560-litrovým sudom, ktorý bol zdrojom vody na hasenie,“ dodal.
Na snímke historická požiarna technika Dobrovoľného hasičského zboru mesta Jelšava v okrese Revúca 12. októbra 2019. EASYFOTO TASR - Branislav Caban.
Hasičský zbor v Jelšave má dlhú históriu, bol založený už v roku 1873. „Boli však rôzne búrlivé obdobia, keď fungoval, ale i nefungoval. Výrazným obdobím boli 50. roky 20. storočia, keď sme mali dychovku a až 150 členov,“ uviedol Zapletal.
Cieľom jelšavských hasičov do budúcnosti je podľa jeho slov vytvorenie expozície, ktorá by prezentovala techniku a históriu hasičstva na Gemeri. „Mohli by sme tam deťom ukazovať, čo všetko hasiči tu v regióne mali a používali. Trochu by sme tak opäť zatraktívnili aj samotnú Jelšavu,“ vysvetlil veliteľ. Toto malé múzeum by mohlo vzniknúť buď v niektorej z budov areálu bývalých kasární, alebo v coburgovskom kaštieli, ktorý samospráva postupne obnovuje.
V súčasnosti má DHZ Jelšava 54 členov. „Z tohto je 25 členov, ktorí majú odbornú spôsobilosť člena obecného hasičského zboru, to znamená, že sú zásahovo schopní. Piati sú však mimo republiky, pretože sú dlhodobo odcestovaní za prácou,“ priblížil šéf jelšavských hasičov.
Na zásahy pri požiaroch a iných mimoriadnych udalostiach sa ale podľa jeho slov vždy darí zozbierať potrebný počet členov. „Vodiči väčšinou bývajú tu v okolí zbrojnice, takže vedia rýchlo dobehnúť a ísť na zásah. Tých sme v tomto roku mali 28, vlani ich bolo 34. Najhorší bol rok 2016, keď sme mali spolu 95 zásahov,“ poznamenal Zapletal, podľa ktorého sa však situácia zlepšuje i vďaka prevencii a osvete.
„Máme evidovaných 704 rodinných domov a každý rok do nich chodíme na preventívne protipožiarne kontroly. Informujeme spoluobčanov o tom, aké sú riziká vzniku požiaru,“ vysvetlil a doplnil, že pomáhajú aj pri zabezpečovaní kultúrno-spoločenských aktivít v meste.
„Jelšavania nezabúdajú ani na prípravu mladej generácie. Máme 15 mladých dobrovoľných hasičov a desať dorastencov. Spolupracujeme s miestnou materskou, základnou i osobitnou školou. Chodievame tam na rôzne prednášky, deti rady chodievajú do zbrojnice, kde si prezrú techniku. Na účelových cvičeniach v školách deti učíme evakuácii,“ zhrnul veliteľ.
Čo sa týka aktuálnej techniky, od roku 2010 vlastnia jelšavskí dobrovoľníci požiarne vozidlo Iveco, v roku 2016 pribudla Tatra 815. „ Máme aj dvadsaťmetrovú plošinu PP20 a od mesta terénne vozidlo Mitsubishi. Z dvoch percent daní a z príspevkov od podnikateľov sme si kúpili štvorkolku. Dostali sme i protipovodňový vozík,“ vymenoval Zapletal.
Podľa slov primátora Jelšavy Milana Kolesára, ktorý je členom i čestným predsedom DHZ, majú v meste šťastie, že na čele zboru je veľmi aktívny, rozhľadený a v odbore vzdelaný veliteľ. „Okolo neho sa vytvoril veľmi dobrý kolektív nadšených ľudí, ktorých netreba do ničoho tlačiť, skôr naopak. To je možno základ oproti iným samosprávam, kde ťažko zháňajú do hasičského zboru dobrovoľníkov,“ zdôraznil Kolesár.
