V sanatóriu v Tatranskej Polianke vo Vysokých Tatrách v utorok slávnostne sprístupnili pamätnú izbu Dr. Guhra. Riaditeľka sanatória Eleonóra Kovalčíková pri tejto príležitosti uviedla, že cieľom zriadenia tohto pamätného miesta bolo zachovať Guhrovo posolstvo, ktorý sa veľkou mierou pričinil o vznik zariadenia a v Tatrách za sebou zanechal nezmazateľnú stopu.
„Zároveň sme chceli upozorniť na fakt, že v našom sanatóriu sa snažíme pokračovať v tom, čo tu začal Dr. Guhr. Chceli sme tiež túto veľkú osobnosť Tatier predstaviť. Keď som sa o ňom dočítala viac, tak som prišla na to, že to bol obdivuhodný človek a dodnes neviem pochopiť, kedy to všetko, v čom sa angažoval, stíhal,“ dodala riaditeľka s tým, že myšlienka zriadiť pamätnú izbu vznikla ešte pred niekoľkými rokmi.
Súčasnému primárovi Štefanovi Reinhardtovi sa podarilo zachrániť niekoľko historických artefaktov, ktoré sú dnes súčasťou pamätnej izby. Okrem iného je tam posteľ, pracovný stôl, nádobky na lieky, lekárske vyšetrovacie nástroje, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou používal aj Guhr, či historické röntgenové snímky a viacero kníh z jeho zbierky.
„Michal Guhr bol v Tatrách celkom známy, ale na druhej strane aj tak trochu zabudnutý. Bol to výnimočný človek, predovšetkým lekár a nástupník svojho rodu, ktorý v podstate založil Tatranskú Polianku, kde na prelome 19. a 20. storočia začali liečebné pokusy,“ ozrejmila Zuzana Kollárová z popradskej pobočky Štátneho archívu Prešov.
Dodala, že Guhr sa zameral predovšetkým na tzv. basedowovu chorobu, ktorá bola v tom čase považovaná za nevyliečiteľnú. Prišiel na to, že vo Vysokých Tatrách obsahuje vzduch viac jódu a jednu pacientku sa mu podarilo aj úspešne vyliečiť. Aj vďaka jeho postupom a výskumu sa neskôr stal priekopníkom pri liečbe tohto ochorenia. Guhr liečil svojich pacientov na vtedajšie obdobie dosť netradičným spôsobom, pretože ich vyhnal von na lyže a nútil ich športovať.
„On sám bol veľký športovec a je považovaný aj za zakladateľa pretekárskeho lyžovania. Bol členom rôznych turistických, záchranárskym či lekárskych spolkov, okrem iného bol aj zakladateľom Karpatského spolku. Pomáhal tiež v kežmarskom lýceu, bol školským lekárom a mal mnoho ďalších funkcií, napr. aj v olympijskom hnutí,“ doplnila Kollárová. Srdcovou záležitosťou tejto významnej osobnosti bola obec Gerlachov, kde aj žil. Okrem iného sa tam pričinil o vznik jednej z najmodernejších škôl vtedajšej doby a podporoval aj miestny hasičský zbor.
Guhr prežil väčšinu svojho života vo Vysokých Tatrách, zomrel ako 62-ročný v roku 1933 v nemocnici v Spišskej Sobote. „História je niekedy veľmi zaväzujúca, naši predkovia dokázali založiť a udržať toto sanatórium, aj keď boli časy veľmi ťažké. Naším cieľom je v tomto duchu pokračovať a zachovať tu v Tatranskej Polianke posolstvo Dr. Guhra,“ dodala na záver Kovalčíková.
