Mesto Spišské Podhradie pred rokom odkúpilo historickú budovu tamojšieho mlyna aj so vzácnym a funkčným zariadením. V súčasnosti sa snaží získať prostriedky na jeho ďalšiu obnovu.
„Odkúpili sme túto budovu v roku 2017 za 85.000 eur od rodiny Faithovcov, ktorej tri generácie mleli múku v našom meste. Kúpili sme ho preto, aby sme zachovali túto kultúrnu pamiatku, ktorá je zapísaná aj v zozname UNESCO, naše mesto patrí do tohto zoznamu od roku 1993,“ zdôvodnil rozhodnutie primátor Spišského Podhradia Michal Kapusta.
Kedysi boli v tomto mestečku tri mlyny, zachoval sa však len tento jediný. Cieľom samosprávy je zachovať ho pre ďalšie generácie, no zároveň sprístupniť pamiatku aj pre návštevníkov. Mestu sa podarilo nedávno získať finančné zdroje na obnovu elektroinštalácie v budove a zároveň na dodávku nových informačných panelov.
„Spočiatku sme vodili aj žiakov zo škôl, aby videli, ako kedysi vyzeralo mletie múky. Zavítalo k nám aj niekoľko stoviek turistov z rôznych kútov sveta,“ dodal primátor. Samospráva chce okrem toho viac zviditeľniť tento priestor, keďže mlyn je ďalej od centra.
Prvá písomná zmienka o tomto mlyne pochádza z roku 1869, miestni však tvrdia, že stál v Spišskom Podhradí už skôr. Jedno poschodie nadstavili na prelome 19. a 20. storočia. Správca mlyna v Spišskom Podhradí Ján Burik ozrejmil, že spočiatku bol poháňaný vodou, avšak po znárodnení v 50. rokoch minulého storočia ho prerobili na elektrický pohon.
Na snímke rad elektromotorov nainštalovaných v 40-tych rokoch minulého storočia na pohon mlyna v Spišskom Podhradí 8. októbra 2019. FOTO TASR - Oliver Ondráš.
„Na každom poschodí namontovali elektromotory, čo ho do istej miery aj zachránilo. Mlyn však už časom nebol konkurencieschopný, a tak viac-menej nefungoval. Až v roku 1992 sa dostal do rúk pôvodným majiteľom, ktorí prevádzku opäť spustili. Fungoval v podstate ešte donedávna, kým ho neodkúpilo mesto,“ priblížil Burik.
V súčasnosti je už prevádzka mlyna nerentabilná, takže budova slúži ako expozícia mlynárstva pod Spišským hradom. Podarilo sa zachovať aj pôvodnú technológiu, ktorá bola v 40. rokoch minulého storočia obnovená, aj kamene, ktoré mleli zrno na múku, sa vymenili za valcové stolice. Vďaka tomu sa zvýšila jeho kapacita mletia na 1,5 tony múky za deň.
„Tento náš mlyn je jedinečný v tom, že je v ňom vidieť pokrok doby a okrem samotnej budovy sa zachovala aj technológia. Tie zásahy v mlyne je vidieť, ostala tu pôvodná drevená technológia, máme tu napr. kamenný 'šroták', ale aj elektrický, bol tu vodný pohon, ale aj elektromotory. Takže je vidieť, ako sa prispôsoboval aktuálnym požiadavkám,“ skonštatoval Burik. Zároveň upozornil, že všetka pôvodná technológia v tomto mlyne je funkčná a stačilo by pár úprav, aby sa opäť sprevádzkoval.
