Šesťstoročnú tradíciu hrnčiarstva v Pozdišovciach v okrese Michalovce v súčasnosti pripomína už len erb obce a výzdoba na autobusových zastávkach. Históriu remesla datovaného v obci do roku 1416 ukončilo uzatvorenie keramikárskeho závodu v roku 2006. Oživiť slávnu tradíciu zriadením hrnčiarskej dielne na svojom ranči má v pláne Vladimír Kostovčík.
Prvým krokom, ktorý Kostovčík na ceste k realizácii funkčnej hrnčiarskej a keramikárskej dielne podnikol, bolo postavenie pôvodného hrnčiarskeho kochu. "Kolega tu kúpil dom bývalého hrnčiara, v garáži mal pôvodnú pec. Chcel ju vyhodiť. Tak hovorím - nie vyhodiť, zoberiem ju sem a postavíme ju," opísal Kostovčík pre TASR prvotný podnet k snahe o uchovanie miestneho kultúrneho dedičstva. Doplnil, že znovu postaviť pec sa im podarilo až po štyroch rokoch, koncom leta, keďže dlho nevedel nájsť kachliara, ktorý by túto úlohu zvládol.
"No a chceme ísť ďalej, chceme kruhy a vytvoriť dielňu. Prakticky by sme chceli ukázať aj sami sebe, aj deťom a dospelým, ako sa dakedy vyrábala keramika pozdišovská tradične, z tradičnej hliny, z tradičných materiálov. Ešte sú tu ľudia, ktorí nám vedia pomôcť ukázať tie staré 'grify', naučiť sa, čo to bolo dakedy," predstavil plány do budúcna Kostovčík. Verí, že projekt sa podarí zrealizovať aj vďaka spolupráci napríklad s Košickým samosprávnym krajom či mestom Michalovce a tiež vďaka ochote miestnych podeliť sa o svoje hrnčiarske a keramikárske zručnosti.
Prvá písomná zmienka o hrnčiarstve v Pozdišovciach pochádza z 11. októbra 1416 a je zároveň najstaršou na Slovensku. Jeho rozvoj podnietili miestne prírodné podmienky, hlina vhodná pre toto remeslo. Ako pre TASR uviedol kronikár obce Milan Hreščo, podložie tvorí nielen najznámejšia červená, ale i biela a tiež žltá.
Posledným žijúcim majstrom keramikárstva v obci je Ján Parikrupa (77), syn najslávnejšieho pozdišovského hrnčiara Michala Parikrupu-Šipara. I keď vlastní súkromnú dielňu, zdedené remeslo už zo zdravotných dôvodov, ako povedal pre TASR, od roku 2009 nevykonáva.
Pôvodný hrnčiarsky koch má na svojej záhrade v Pozdišovciach aj etnograf Zemplínskeho múzea Jozef Hrabovský. Jeho funkčnosť predviedol počas dvoch hrnčiarskych workshopov, ktoré v minulosti zorganizoval.
