Rod Balašovcov bol jedným z najvýznamnejších a najbohatších rodov v Uhorsku. Pôsobil v podstate na celom území terajšieho Slovenska, pretože tam vlastnil veľa majetkov.
Podľa historičky Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici Anny Šujanskej boli Balašovci členmi rytierskeho rádu Draka, ktorý založil panovník Žigmund Luxemburský. „Balašovci bojovali po boku panovníka a za preukázané služby získali veľké majetky. Zbohatli, a tým vzrástla aj ich moc a zastávali rôzne funkcie na kráľovskom dvore. Na Považie sa dostali už v polovici 13. storočia, vlastnili tu Starý hrad, hrad Hričov, Lietava. Tieto si však neudržali dlho,“ priblížila Šujanská.
Rod Balašovcov sa podľa nej dostal na stredné Považie po tom, ako si Ondrej Balaša zobral za manželku majiteľku hradu Bystrica Annu Méryovú. Tá okrem hradu vlastnila na Považí aj ďalšie majetky. Balašovci vybavili u panovníka možnosť usporiadať dvakrát do roka jarmoky.
Ondrejov syn Žigmund Balaša sa postavil kráľovi a zúčastnil sa na protihabsburských povstaniach. Žil na hrade Bystrica, ktorý bol niekoľkokrát vypálený. I preto si Balaša hľadal modernejšie bývanie a prebudoval vtedajšiu kúriu v Orlovom (mestská časť Považskej Bystrice) na kaštieľ. Neskôr Balašovci postavili v Považskom Podhradí ďalší kaštieľ - Burg.
Oba sú dnes zrekonštruované a vlastnia ich súkromné osoby. Kaštieľ v Orlovom slúži ako hotel, kaštieľ v Považskom Podhradí majiteľ čiastočne sprístupnil, organizujú sa tam výstavy. Tretím kaštieľom, ktorý Balašovci v okolí Považskej Bystrice postavili, je druhý kaštieľ v Považskom Podhradí. Stojí len niekoľko stoviek metrov od kaštieľa Burg a dnes je v dezolátnom stave.
V 18. storočí sa rod Balašovcov postupne začal zo slovenských krajov sťahovať, no historické a kultúrne pamiatky zostali na Považí dodnes. Okrem troch kaštieľov pripomínajú prítomnosť šľachtického rodu pamiatky v kostole v Považskej Bystrici. Ján Balaša dal v kostole zhotoviť hlavný oltár a drevenú barokovú kazateľnicu. Pavol Balaša pristavil ku kostolu kaplnku a do veže kostola dal osadiť zvon s latinským textom a menom darcu. Dodnes sa v kostole zachoval aj reliéf z alabastru a bieleho mramoru, ktorý bol pôvodne v hradnej kaplnke hradu Bystrica. V považskobystrickom kostole je aj rodinná hrobka Balašovcov.
Balašovci podporovali vzdelanosť. Žigmund Balaša napriek tomu, že bol protikráľovským rebelom, bol vzdelaný, študoval na nemeckých univerzitách.
Rod sa hlásil k evanjelickému vyznaniu. V období reformácie založil v Považskej Bystrici šľachtickú školu, v ktorej sa vyučovali latinčina, poetika, rétorika, základy filozofie, história a právo.
