Rod Ostrolúckych, ktorých meno sa v novodobých dejinách spája najmä s kaštieľom v Ostrej Lúke, ako aj vzťahom Adely Ostrolúckej s Ľudovítom Štúrom, patril za monarchie stavovsky k nižšej šľachte. Hovorilo sa jej "nobiles". K väčším majetkom prišli ešte za panovania Ladislava IV. (1272 - 1290). Kráľ vtedy ocenil prvého známeho zástupcu tohto rodu Zimana, a to za prácu kráľovského trubača a píšťalkára.
"Prvé záznamy o tomto rode pochádzajú z 13. storočia. V tom čase sa rod Ostrolúckych zaradil medzi popredné rody vo Zvolenskej stolici, pričom už vtedy sídlil v Ostrej Lúke," hovorí historička Lesníckeho a drevárskeho múzea (LDM) vo Zvolene Tatiana Figurová.
Rodina sa postupne rozvetvovala, majetok sa ďalej rozdeľoval a archívy v stredoveku zaznamenávajú aj prvé majetkové spory medzi jednotlivými vetvami rodu. "Ostrolúcki sa sporili nielen medzi sebou, ale aj so šľachticmi žijúcimi v okolí, a dokonca aj s mestom Zvolen či dobronivským kastelánom," hovorí ďalej historička.
Na snímke pamätná izba rodiny Ostrolúckych v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene 10. septembra 2019. FOTO TASR - Ján Krošlák.
V stredoveku im patrili majetky najmä vo Zvolenskej stolici, ale neskôr sobášmi detí získali aj majetky v Nitrianskej, Turčianskej, Novohradskej či Hevešskej župe. V 17. storočí sa im na Ostrej Lúke podarilo vybudovať dodnes stojaci renesančný kaštieľ. Stavbu podľa dochovaných záznamov vybudoval pre Melchiora Ostrolúckeho staviteľ Artzt v rokoch 1636 až 1641. Keď vybudovali kaštieľ, dali naň vyryť vetu: "Tento dom bude stáť dovtedy, pokiaľ mravec nevypije more a korytnačka neobíde Zem."
"Táto veta sa dodnes napĺňa, keďže kaštieľ stále stojí. Na rozdiel od barokového kaštieľa, ktorý bol v 18. storočí postavený v jeho susedstve, ale dnes už po ňom nie sú ani stopy," poznamenala Figurová. Najznámejšími menami rodu sa neskôr stali Demeter, Juraj a Baltazár, ktorí boli aj podžupanmi Zvolenskej stolice. "V regióne mali vôbec v tom čase veľký vplyv," pripomenula historička.
V súčasnosti najznámejšie dejiny rodu sa začali odvíjať v prvej polovici 19. storočia, keď kaštieľ obýval Mikuláš Ostrolúcky s manželkou Alžbetou a dvoma deťmi - starším Gejzom a o štyri roky mladšou Adelou. "Mikuláš vstúpil do národného diania v meruôsmych rokoch. Stal sa podporovateľom štúrovcov a priateľom Ľudovíta Štúra," priblížila ďalej Figurová genézu rodu. Rodina podľa nej podporovala Štúra v jeho politickej kariére, v jeho snahe získať poslanecký mandát za mesto Zvolen, čo sa mu v roku 1847 aj podarilo.
Dodnes sa vedú dohady o tom, či samotný Štúr bol niekedy na Ostrej Lúke a či sa aj tam stretol s Adelou Ostrolúckou. "Priamy doklad o tom, že by tam bol, nie je. Zachovala sa však korešpondencia, v ktorej sa teší na stretnutie v Ostrej Lúke," uvádza Figurová. "Vie sa však, že sa s Adelou stretával a zoznamoval ju s literatúrou, hudbou, umením," dodáva.
O rode sa dnes môžu najviac dozvedieť návštevníci LDM, ktoré pred piatimi rokmi zriadilo stálu expozíciu rodiny Ostrolúckych. "Máme tú česť starať sa o pozostalosť rodiny, ktorej významnou súčasťou bola historická knižnica so 6000 exemplármi kníh. Veľká časť týchto kníh je aj na výstave," doplnila zástupkyňa múzea. V expozícii sa nachádza napríklad aj spinet, na ktorom hrávala Adela Ostrolúcka, či nábytok z jej izby.
