Do Sadov Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Hrádku po desaťročiach vrátili jeho podobizeň. Podarilo sa to aj zásluhou dobrovoľnej zbierky. Nová busta je v rovnakej veľkosti ako pôvodná z roku 1928, ktorú sa nepodarilo zachovať.

Osud pôvodnej busty jednej z najvýznamnejších slovenských osobností bol podľa genealóga Petra Víteka spletitý. „Iniciátormi prvej zbierky na Štefánikovu bustu boli zamestnanci štátnych lesov v roku 1928. Zbierali sa na ňu lesné správy. Bustu sa podarilo odhaliť na desiate výročie vzniku republiky. V období Slovenského štátu ju ukryli vlastenci, ktorí nechceli, aby ju zničili prisluhovači ľudáckeho režimu. Po vojne bola znova osadená. Koncom 60. a začiatkom 70. rokov bola zničená tak, že sa z nej dodnes nič nezachovalo,“ priblížil Vítek.

Primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger pri príležitosti utorňajšieho odhalenia busty uviedol, že z iniciatívy mesta chceli urobiť zadosť histórii a vrátiť podobizeň tam, kam patrí. „Pokladali sme za morálnu povinnosť vrátiť bustu späť do Štefánikových sadov. Podľa historických dokumentov sa vždy v máji stretávali pri soche ľudia. Bolo to aj z dôvodu Štefánikovho tragického skonu, ale boli tu aj stretnutia rodín, ktoré si ctili túto osobu. Boli tu spolky, ktoré dotvárali prvú Československú republiku a k tejto soche vznikli pevné väzby. Predpokladám, že také si vybudujeme aj teraz, keď tu bola opäť nainštalovaná,“ načrtol Tréger.

Podľa Víteka je osobnosť generála Štefánika zviazaná s Liptovom síce malými putami, no predsa. „V štátnom archíve opatrujeme originál Štefánikovej žiadosti o finančnú podporu mesta Ružomberok pri štúdiách v Sarvaši. Treba povedať, že Slovensko má málo osobností, v ktorých sa stretáva vedec, politik a vojak. V prípade generála Štefánika sú všetky tieto tri ingrediencie človeka namiešané v rovnakých množstvách a s plnokrvným skupenstvom,“ uzavrel.