Dedina Kalište v Nízkych Tatrách v Banskobystrickom okrese doplatila na nacistické represálie na konci druhej svetovej vojny najvyššou cenou – svojou existenciou. Jediná nebola nikdy obnovená a nevstala z popola. Aj preto sa stala symbolom všetkých vypálených obcí na Slovensku a každoročne sa tam koná spomienkový pietny akt.
„Kalište je jediná obec, ktorá po vypálení nebola obnovená, aj keď istý čas tam ešte nejaký život bol. Predpokladám, že dôvodom neobnovenia je odľahlá poloha vysoko v horách. Určite nebol od začiatku plán urobiť z tejto dediny pamätník, ale lokalita bola aj predtým nepriaznivá a nevýhodná pre život ľudí, ktorí museli dochádzať za prácou,“ priblížil pre TASR historik Múzea Slovenského národného povstania (SNP) v Banskej Bystrici Marian Uhrin.
Ako dodal, so smutným osudom Kališťa sa dodnes spája viacero nejasností. Doteraz sa podľa neho napríklad nevie, ktorá konkrétna nemecká vojenská jednotka ho vypálila. „Vždy sa uvádza, že to bolo Einsatzkommando. Lenže to v tom čase tu už nebolo, jeho členovia pár dní predtým odišli,“ vysvetlil Uhrin s tým, že takisto nie je zrejmé, prečo vlastne bolo Kalište vypálené.
Na snímke zachované základy vypálených domov v obci Kalište 7. augusta 2019. FOTO TASR - Dušan Hein.
„Ten dôvod nie je jednoznačný. Keď boli obce vypaľované počas partizánskej vojny v decembri 1944 či v januári 1945, tak to má svoju logiku, aj keď zvrátenú. Nemci likvidovali zásobovacie základne alebo to bola nejaká pomsta za pomoc partizánom. Ale Kalište bolo vypálené 18. marca, pritom Banská Bystrica bola oslobodená hneď 25. marca,“ podotkol historik.
Ako sám povedal, nevie, prečo Nemci zorganizovali takú náročnú akciu s presunom vo vysokom snehu, aby vypálili bezvýznamnú dedinu. „Mohli ju považovať za jedno z centier Partizánskej republiky. V tom čase však už len ustupovali smerom na Banskú Bystricu. Vyčistenie tylového priestoru tri alebo štyri dni pred prechodom frontu nemalo význam,“ konštatoval Uhrin.
Celkový počet obetí v Kališti je podľa historických prameňov 39 osôb. Hneď na okraji dediny zabili nacisti mladú ženu, ďalších ľudí pri domoch v obci. Medzi obeťami boli aj chorí či ranení partizáni v bunkroch za dedinou, ako aj skupina mužov, ktorých odviedli do niekoľko kilometrov vzdialenej Moštenice.
„V Moštenici na námestí nás rozdelili do dvoch skupín. Jednu odvliekli k lesu a postrieľali. Akoby zázrakom sa pod mŕtvymi telami zachránil len Ľudovít Kaliský. Moju skupinu odviedli do Medzibrodu na výsluch a neskôr do zajateckého tábora,“ uviedol obyvateľ Kališťa Alfonz Bučko v spomienkach, ktoré zaznamenali pracovníci Múzea SNP.
Dnes je Kalište národnou kultúrnou pamiatkou v správe Múzea SNP. Hoci ľudia do vypálenej dediny už neprišli žiť, aspoň symbolicky sa tam život vrátil. V Kališti bol totiž vysadený Sad života pozostávajúci zo 105 ovocných stromov – jeden za každú vypálenú dedinu v SR. Symbolickým pokračovaním obce je aj Nové Kalište, časť Banskej Bystrice, kde sa usídlili aj preživší obyvatelia.
Osada Kalište bola centrom Partizánskej republiky, ktorá vznikla po vyhlásení Slovenského národného povstania. Sídlili tam aj hlavný štáb partizánskeho oddielu Napred a časť partizánskej brigády Smrť fašizmu. Kališťania partizánom pomáhali, ako sa dalo, či už zásobami potravín, alebo poskytnutím strechy nad hlavou.
K veľkej tragédii došlo 18. marca 1945, keď v skorých ranných hodinách 300 nemeckých vojakov obkľúčilo južný a východný okraj osady a ostreľovalo hlavnú cestu, ktorá bola ako jediná pre vysoký sneh schodná. Šesť ľudí zastrelili priamo na mieste, deviatich upálili zaživa v domoch, ktoré začali nacisti zapaľovať. Skupina 15 dospelých mužov, ktorá bola zajatá, bola neskôr postrieľaná v neďalekej Moštenici. Zo 42 domov ostalo len šesť, avšak po oslobodení sa už život do tejto obce nevrátil.
