Aj po rokoch sú spomienky na udalosti z nedele 21. januára 1945 pre Valériu Zúbekovú z obce Kľak ťaživou rozpomienkou. Počas udalostí, ktoré sú známe ako Krvavá nedeľa, prišla o svoju starú mamu aj krstnú mamu s jej štyrmi deťmi. "Mojej rodiny sa to veľmi dotklo. Človeku je zaťažko spomínať," hovorí osemdesiatnička aj dnes so slzami v očiach.
Valéria Zúbeková približuje, že jej rodina bývala na hornom konci dediny. V osudné ráno sa jej mama vydala dole do dediny pre mlieko pre mladšie deti. "Bola to len taká chvíľka, keby sa tam bola zdržala, tak by ju tam určite aj zastrelili. Utekala naspäť hore na horný koniec, prišla domov. Poschovávali sme sa, báli sme sa, lebo streľba už v tej dolnej časti bola," spomína.
V dome boli len deti s matkou. Chlapi, ktorí sa báli, že ich zoberú Nemci, sa skrývali v hore. "Ešte večer prišli partizáni, aby im maminka chleba piekla. Tak im upiekla a ešte aj ten chleba bol čerstvý, napečený, oni odišli do tej hory," uviedla Zúbeková, ktorá mala v tom čase 11 rokov.
Na snímke pamätník fašistami umučeným občanov a partizánom v Kľaku 27. júna 2019. FOTO TASR - Ján Krošlák.
Rodina mala šťatie v nešťastí, hrôzu udalostí, ktoré sa odohrávali v dolnej časti dediny, nezažila. Tam už obyvateľov sústredili do stredu obce, postavili pred nich tri guľomety so zámerom previesť hromadnú popravu. Medzi ľuďmi bol aj farár Klucha, ktorý si vyžiadal od vojakov čas, aby ľuďom udelil posledné rozhrešenie, vďaka čomu oddialil popravu. Medzitým prišla do dediny nemecká motospojka s rozkazom nestrieľať, ale obec vypáliť a občanov evakuovať.
Rodina pani Valérie sa po týchto udalostiach uchýlila na niekoľko dní vo vedľajšom Ostrom Grúni, ktorý postihol podobný osud. "Potom povedali, že sa musí aj Ostrý Grúň vysťahovať, museli sme aj odtiaľ odísť. Odišli sme do Horných Hámrov, tam sme išli do školy. Potom nám ujo vybavil, že sme boli asi tak do marca u jednej rodiny na štáloch pri Novej Bani," rozpráva pani Valéria. Odtiaľ sa nakoniec rodina vrátila raz v noci do rodnej obce.
Na snímke centrum obce, ktorá bola počas SNP úplne vypálená. V Kľaku 5. augusta 2019. FOTO TASR - Ján Krošlák.
"Cestou sa tak stalo. Naši rodičia zapriahli do voza kravičky. Na voz hodili aj pár vecí, čo sme mali. V takom veľkom snehu, fujavica bola hrozná, sme išli vtedy domov, v tú noc. Keď sme prišli domov, sem na dvor a menšie deti vykladali, lebo boli v perinkách poukrývané. Bol tam aj trojročný chlapček, ktorý bol mŕtvy, ten nám cestou umrel.“
Z archívu Múzea SNP v Banskej Bystrici.
Obyvatelia obce Kľak sa aktívne zapojili do protifašistického odboja. Podporovali partizánsku brigádu kpt. Jána Nálepku, ktorá operovala v okolitých horách. Obyvatelia im poskytovali potraviny, ošatenie a vykonávali pre nich spravodajskú činnosť. Odplata za pomoc povstalcom prišla 21. januára 1945.
Protipartizánsky oddiel Edelweiss a príslušníci Heimatschutzu vtrhli do obce Nový Kľak, kde postrieľali 84 obyvateľov. Domy aj s obeťami podpálili. Následne v Starom Kľaku obyvateľov vyhnali z domov a dedinu podpálili. V obci Kľak zhorelo celkom 132 domov.
