Foto: Vypálená a zničená obec Tokajík. Archív TASR.

Tragické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania (SNP), ktoré sa udiali na našom území, pripomína aj zoznam vypálených obcí s viac ako stovkou názvov.

Obce a mestá boli zničené jednak prechodom frontu, ale aj za trest, pretože sa zapojili do odboja a pomáhali partizánskym skupinám na našom území. Špeciálne komandá nemeckej armády a ďalšie jednotky vraždili civilné obyvateľstvo, rabovali a vypaľovali celé dediny.

Výskumom z vojnového obdobia a fašistickým represáliám na Slovensku sa venuje aj historička Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici Viera Kováčová, ktorá ich pripomenula v rozhovore pre TASR.


      -Mnohé obce zlikvidovali fašisti ako odplatu za pomoc odboju. Dá sa dnes nejako určiť, koľko bolo takých dedín?-

      V zozname vypálených obcí fašistických a nacistických represálií je ich zapísaných 111. Na tohtoročnom Stretnutí generácií v Kališti sme do zoznamu na základe nového výskumu a požiadaviek zástupcov obcí a Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) dopísali obce Davidov, Kunerad a mesto Kremnica. Tento proces výskumu je stále otvorený a momentálne riešime žiadosť SZPB vo Vranove nad Topľou o zapísanie ďalších obcí. Posudzuje sa aj skutočnosť, či boli vypálené napríklad pri oslobodzovacích bojoch.


      -Existuje v súčasnosti nejaký štatút pre takéto obce? Prípadne, ako to bolo v minulosti?-

      Nejaký oficiálny štatút pre tieto obce sme ešte nevytvorili, ale máme to v pláne, keďže prax ukazuje, že je to potrebné. Pri príležitosti 70. výročia vypuknutia SNP tieto obce vyznamenalo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Obce si ctia svoje tradície a svoju históriu. Napríklad v tomto roku i vlani na Stretnutie generácií v Kališti prišiel celý autobus občanov z obce Egreš. Pravidelne sa na akcii zúčastňujú i obyvatelia Tokajíka so starostkou. V tejto obci je i Múzeum Tokajíckej tragédie a fašistických a nacistických represálií na Slovensku. Každoročne v novembri obec organizuje spomienkové stretnutie, aby si uctila obete tejto tragédie. Pravidelne sa na Stretnutí generácií v Kališti zúčastňujú i obce, ktoré neboli vypálené, ale vojna sa ich i tak hlboko dotkla. Napríklad v obciach Poniky a Horná Mičiná sa našli masové hroby. 


      -Čo všetko bolo zámienkou pre nacistov, aby vydrancovali obce a pomstili sa na obyvateľoch?-

      Represálie sa konali z dôvodov pomoci obyvateľov partizánom, ktorí pobývali v horách v blízkosti obce, stačilo aj ničím nepotvrdené podozrenie. Nemecké velenie uplatňovalo taktiku deštrukcie všetkých objektov, ktoré mohli pomôcť partizánskemu hnutiu a povstaleckej armáde. Cieľom bolo zlikvidovať partizánske hnutie a zlomiť protifašistický odboj. Ďalej to bolo podozrenie z finančnej pomoci partizánskemu hnutiu, zabitie nemeckého vojaka alebo dôstojníka v blízkosti obce, ukrývanie hľadaných osôb atď. 


      -Kto sa podieľal na takýchto trestných výpravách? Boli na to špeciálne jednotky? Zúčastňovali sa na represáliách aj Slováci?-

      Od septembra 1944 do apríla 1945 pôsobilo na Slovensku šesť zložiek s 24 opornými bodmi a úradovňami a tiež špeciálne protipartizánske jednotky. Priamu okupáciu Slovenska jednotkami Wehrmachtu a Zbraní SS v tyle podporovali orgány a útvary Pohotovostnej skupiny H nemeckej Bezpečnostnej polície (SiPo) a Bezpečnostnej služby (SD). Jej jadro tvorili dve Einsatzkommandá (EK) 13 a 14. Napríklad vo vražedných akciách EK-13 zahynulo viac ako 400 obetí a zanechalo po sebe 29 masových hrobov. Einsatzkommando 14 operovalo na strednom Slovensku, kde zanechalo po sebe 66 masových hrobov s 2876 obeťami. Na strednom Slovensku k najnebezpečnejším patrila i špeciálna jednotka Edelweiss a Stíhací zväz Slovenska, krycie meno Jozef. Súčasťou bolo 80 Slovákov z Hlinkovej gardy. Ďalej to boli jednotky Sonderkommanda. 


      -Podarilo sa nájsť a potrestať ľudí zodpovedných za tieto zločiny?-

      Určite neboli potrestaní všetci vinníci, ale zločiny sa vyšetrovali a mnohí zodpovední boli postavení pred súd. Podpísaním medzinárodných zmlúv spojencov protihitlerovskej koalície prijala aj Československá republika na seba záväzok trestne stíhať fašistické zločiny. Na základe nich sa aj na Slovensku po vojne konali súdne procesy. Napríklad s príslušníkmi 5. poľnej roty Pomocných oddielov hlinkovej gardy (POHG) za vyčíňanie v Kremničke. Na vraždení v Nemeckej sa podieľali príslušníci Einsatzkommanda 14. Aktéri vrážd a popráv boli odsúdení na tresty smrti a vysoké tresty odňatia slobody. Známy je aj proces s veliteľom slovenskej časti protipartizánskej teroristickej jednotky Edelweiss Ladislavom Nižňanským.

Fašistické represálie na Slovensku si vyžiadali 5304 obetí, ktoré boli pochované v 211 masových hroboch. Bolo vypálených 111 obcí. V rokoch 1939 - 1945 nacisti odvliekli zo Slovenska do koncentračných táborov viac ako 80.000 ľudí, z ktorých sa takmer 70.000 nevrátilo.