Vďaka lokálpatriotom a recesistom prežíva „Nitránske“ nárečie obrodu
Seriál TASR o zaujímavostiach v slovenských obciach a mestách.

03.07.2019 | Nitriansky kraj | Autor: P.Ivan

Nitra má svoje špecifické nárečie s typickými znakmi a slovami, ktorým ľudia z iných regiónov často vôbec nerozumejú. V posledných desaťročiach však čoraz viac ustupuje do úzadia a v meste s dvoma univerzitami a množstvom študentov z rôznych oblastí Slovenska ho počuť stále menej. 

Nitrianske nárečie sa už niekoľko rokov snaží dostať opäť na jazykové výslnie hŕstka nadšencov, ktorí v ňom komunikujú na sociálnych sieťach, predovšetkým na stránke s názvom Ortodoxní Nitrančani. Príspevky tu môže publikovať každý, jediným pravidlom je, že musia byť napísané výlučne v nitrianskom dialekte. V opačnom prípade budú administrátormi zablokované. Tí zároveň hneď v úvode prispievateľom pripomínajú, že v nitrianskom nárečí „...nepoznáme gramatické chyby, lebo Nitre píšeš, jag očuješ“.

Pred časom dokonca vznikla aj prvá publikácia s názvom Desatoro Nitrančana, v ktorej sa autor Igor Hraška pokúsil o kodifikáciu nitrianskeho nárečia, teda nitránčiny. Zároveň zadefinoval aj prvé jazykové pravidlá tohto nárečia, samozrejme, všetko v rámci recesie a vtipného zveličovania. 

K najznámejším a najtypickejším znakom nitrianskeho dialektu patrí zmena spoluhlások „dl“ na dvojité „l“. Toto pravidlo podľa Hrašku dokumentuje takzvaná Prvá nitránska veta: Pallo myllo vella umyvalla, čo v preklade do spisovnej slovenčiny znamená spadlo mydlo vedľa umývadla. Podľa tohto pravidla napríklad skutoční „Nitriančani“ pri nákupoch neparkujú vedľa obchodného domu Lidl, ale „vella Lilla“. „Takisto spojenie hlások „dn“ a „dň“ sa v mnohých prípadoch vyslovuje ako zdvojené „n“, správne sa teda nepovie kradnúť, padnúť či studňa, ale krannúť, pannúť a stunňa,“ pripomína Hraška.

K ďalším typickým pravidlám nitrianskeho nárečia patrí zmena samohlásky „o“ na „e“, a to buď v prvej slabike, podľa nitrianskeho vzoru breskyňa, alebo v poslednej, podľa vzoru švager. Nitriansky dialekt špecificky používa aj niektoré predložky. Ortodoxný „Nitrančan“ nikdy nejde ku štadiónu, ale pri štadión, nejde ku rieke, ale pri rieku, po „nitránsky“ pri drík. Predložku „v“ používatelia nárečia ignorujú celkom, takže, keď chcú niekomu oznámiť, že sú v Nitre, alebo v meste, tak povedia, som Nitre, som meste. Okrem toho každý hrdý obyvateľ Nitry pozná najzákladnejšie pravidlo: „Nitran je len saláma, gdo vypráva po nitránsky je Nitrančan“.

Jazykovo vzdelávať návštevníkov svojej stránky neváhajú ani administrátori Ortodoxných Nitrančanov. Ak sa na nej vyskytuje príliš veľa komentárov v spisovnej slovenčine, neváhajú pripomenúť gramatické pravidlá, napríklad o slovesách v minulom čase, kde sa koncovka „il“ číta ako „ev“. Ako príklad uvádzajú vetu: Hovorev som mu, aby tolko nepev (hovoril som mu, aby toľko nepil). Kodifikácia pravých „nitránskych“ výrazov je živý proces a stále sa vyvíja. Momentálne je napríklad na sociálnej sieti intenzívna diskusia o tom, či sa slovo hojdačka povie správne hongala alebo hingala a sloveso hojdať sa má následne prekladať ako hingať alebo hongať.

Tí, ktorí sa chcú s „nitránčinou“ bližšie zoznámiť, môžu využiť knihu Desatoro Nitrančana, alebo sa naučiť slovíčka, ktoré bývajú často publikované na rôznych nitrianskych webových stránkach. Dozvedia sa napríklad, že zásuvka sa správne povie fiok, rieka je drík, nechodí sa dovnútra, ale núťer, že sa v Nitre nežehlí, ale pigluje, záclona je firhaneg, odevy nebývajú v skrini, ale v kasňi, polica sa správne povie steláž, šaty sa nešijú ihlou, ale šivačkou, keď nám je zima, neobliekame si bundu, ale bumbajku a peniaze nenosíme v peňaženke, ale v buďilári. 

Názory na správnu podobu nitrianskeho nárečia sa líšia, aj preto už okrem bežnej „nitránčiny“ existuje aj ortodoxná. Základný rozdiel vysvetľujú nadšenci vo svojom obľúbenom dialekte takto: „...nitránčina aj ortodoxná nitránčina majú rovnaký rečový základ a pravillá, rozdíl je v tom, že ortodoxná nitránčina je o volačo agresívnejšá a nelakne sa ani cudzom prostredí“.

Neoddeliteľnou súčasťou jazykovej obrody „Nitrančanov“ je aj rozvíjanie ich lokálpatriotizmu, ktoré je rovnako recesistické, ako stanovovanie gramatických pravidiel. Pravých nitrianskych rodákov je tak občas možné vidieť na ulici v tričkách s hrdými nápismi v ich jazyku, napríklad: Nitre móže bývať bár do, ale narodiť sa Nitre, to je výsada, alebo: Móžeš byť aj z Paríža, dokál si sa nenaroďeu Nitre, aj tak si sellák.
 

Klientská zóna

U nás sa dejú veci

U nás sa dejú veci

20. - 22. septembra Skalické dni

Festival tradícií, hudby a zábavy v Skalici

21. septembra Dudinské vinobranie

Oberačková slávnosť v Dudinciach

Dožinkové slávnosti na Raticovom vrchu

Ukončenie žatvy, rozlúčka s letom v Hriňovej