Jedni hovoria po goralsky, druhí po liptovsky, a predsa sú to rodáci a obyvatelia z tej istej dediny – Liptovskej Lúžnej v okrese Ružomberok. Pred viac ako troma storočiami sem goralčinu z hornej Oravy priniesol zakladateľ obce Juraj Veselovský. Zatiaľ čo na vyšnom konci dediny ju počuť dodnes, obyvatelia z nižnej strany už hovoria liptovským dialektom.

„Naša dedina má dĺžku vyše päť kilometrov a možno práve to bol jeden z dôvodov, pre ktoré vznikol jazykový rozdiel medzi vyšným a nižným koncom dediny. Ľudia, ktorí založili našu obec, sídlili na jej nižnom konci. Goralské nárečie sa však, paradoxne, zachovalo práve na tom vyšnom,“ priblížil TASR dlhoročný starosta Liptovskej Lúžnej Albín Husarčík.

Dnes goralčinou hovorí už iba najstaršia generácia obyvateľov. „Je škoda, že u nás toto nárečie aj jeho tradícia pomaličky mizne,“ povedal starosta. Podľa neho nová generácia už po goralsky nerozpráva a mnohokrát ani veľmi nerozumie.

Okrem tradícií a nárečia so sebou oravskí gorali priniesli na Liptov aj priezviská. Preto majú v Liptovskej Lúžnej rovnaké priezviská ako na Orave. Najviac miestnych je Veselovských. Napriek tomu, že sa v súčasnosti priezvisko z obce vytráca, Veselovský sa tu podľa starostu stále volá odhadom asi štvrtina alebo pätina obyvateľov. „Len ja som mal v základnej škole v triede troch Jánov Veselovských. Učiteľka ich musela zapisovať ako prvý, druhý a tretí, aby vedela, ktorý je ktorý,“ zaspomínal si.