Pod rukami majstra ožíva v Párnici modrotlačiarska tradícia
Seriál TASR o zaujímavostiach v slovenských obciach a mestách.

19.06.2019 | Žilinský kraj | Autor: M.Mlynárová

Kedysi obvyklý a tradičný spôsob skrášľovania ženských odevov, dnes raritná a po rokoch opäť populárna zdobiaca technika - modrotlač. Keď pred rokmi jej výroba úplne zanikla, oživiť sa ju rozhodol vtedy ešte študent Matej Rabada. Dnes je z neho jediný výrobca modrotlače na Slovensku, ktorého toto remeslo živí. Otvoril si dielňu v Párnici na Orave a spolu s manželkou navrhli vlastnú odevnú kolekciu. Ako hovorí, poctivé remeslo ho napĺňa.

S modrotlačou sa mladý slovenský remeselník zoznámil počas štúdia na vysokej škole, kde sa venoval hlavne textilnej tlači. Prvú modrotlač vyrobil ako súčasť bakalárskej práce. Poctivá, v indigu farbená modrotlač ho natoľko nadchla, že sa v roku 2013 rozhodol založiť projekt Modrotlač Matej Rabada. Cieľom bolo obnoviť výrobu modrotlače na Slovensku a dizajnovo ju obohacovať.

Originálna modrotlač vzniká počas zložitého niekoľkodňového procesu. Začína sa potlačou bieleho plátna. V minulosti bol mimoriadne obľúbený najmä ľan, dnes je to bavlnená šatovka. „Ľan sa pestoval práve v takých klimatických podmienkach, aké sú na Orave. Všetci vo veľkom tkali domáce plátno a modrotlač predstavovala jednoduchý spôsob, ako ho skrášliť. V minulosti bolo ľanové plátno veľmi dobre dostupné. Bavlna bola veľmi drahá a v podstate nedostupná. Teraz je to, paradoxne, naopak,“ priblížil pre TASR Rabada.

Na snímke modrotlačiarsky majster Matej Rabada. V Párnici, 19. júna 2019. EASYFOTO TASR - Miroslava Mlynárová.

Na biele plátno modrotlačiar nanesie špeciálnu tyrkysovú kašu, tzv. pap. Tá vytvorí vzor. Pap si každý farbiar varí sám podľa svojho receptu. Potlačené plátno sa nechá niekoľko dní usušiť. Potom sa ponára do roztoku indiga, kde získa tmavomodré zafarbenie. Modrotlačiarsky majster plátno ponára niekoľkokrát. S každým ďalším ponorením látka získava tmavší odtieň. „V minulosti boli typické veľmi tmavé odtiene modrej, v podstate až čierne. Ja robím modrotlač o niečo svetlejšiu, aby tá modrá bola naozaj modrá,“ vysvetlil Rabada.

Pap sa potom vyperie v tzv. kyslej vode, pričom sa na modrom plátne objavia biele nezafarbené miesta vzoru. Po týchto úkonoch je dôležité látku vyprať aj v čistej vode.

Kým majster Rabada vyrába modrotlač, jeho manželka z hotových metráží navrhuje a šije odevy aj odevné doplnky. Aktuálne pracujú na doplnení staršej, minuloročnej kolekcie o nové odevy. V tvorbe sa snažia riadiť fenoménom slow fashion, teda udržateľnosti v móde.ň

„Nemáme priestor ani čas na to, aby sme každú sezónu prichádzali s novými odevmi. Bolo by to neefektívne. Navyše radšej mať jeden dobrý kus oblečenia ako milión zlých. Modrotlač sa v súčasnosti využíva najmä na honosné spoločenské šaty, my s manželkou sa ju snažíme dostať do každodenného života. Kolekcia je univerzálna aj čo sa týka veľkostných strihov. Má byť pohodlná, nositeľná a ležérna,“ povedal Rabada s tým, že doplnenú kolekciu budú prezentovať 21. júna na módnej prehliadke v Holíči.

Záujem o rýdzo slovenské modrotlačové odevy a doplnky z Oravy každý rok rastie. Podľa majstra Rabadu sa verejnosť čoraz viac dozvedá, akým spôsobom originálna modrotlač vzniká. „Keď prídete do obchodu s metrovým textilom, nájdete desiatky modrobielych látok. Dovolím si však tvrdiť, že v 99 prípadoch zo sto nejde o modrotlač, ale len o imitáciu. V podnikaní sa orientujeme najmä na slovenský trh, keďže doma má modrotlač silnú tradíciu. Dostávame však aj mnohé objednávky z cudziny. Je príjemné, keď vaše remeslo zaujme aj v zahraničí,“ podotkol modrotlačiar.

Podnikanie na Slovensku podľa Rabadu nie je jednoduché. Keď sa však človek snaží, všetko sa dá a poctivé remeslo človeka napĺňa. „Keď si zákazník kúpi modrotlač, nie je to len nejaká látka vyrobená neznámym človekom v Číne. Je za tým príbeh aj historický odkaz. Modrotlač má svoje kvality, najmä čo sa týka stálosti zafarbenia. Nedá sa urýchliť, môžete ju vyrobiť len poctivo. Preto vždy ponúkame rovnako vysokú kvalitu ručnej práce,“ doplnil.
 

Klientská zóna

U nás sa dejú veci

U nás sa dejú veci

15. – 16.novembra - Malokarpatská vínna cesta

Otvorené pivnice a vinárstva na malokarpatskej oblasti

16.novembra - Martin si pripomína November ´89

Spomienka na obete komunizmu v Martinea

17.novembra - Prehliadka goralského folklóru

3. ročník podujatia vo Svidníku.