Jozef Karahuta z obce Podhradík v okrese Prešov sa šitiu krojov a čižiem začal venovať v 90. rokoch. Ako hovorí, naučil sa to od starých remeselníkov.
Prvý kontakt s krojmi a rôznymi doplnkami bol uňho, keď ako 17-ročný prišiel do folklórneho súboru. "Obzeral som opasky, krpce a rôzne kroje. Potom som išiel na základnú vojenskú službu do Brna a svoje voľno som vypĺňal tým, že som rozoberal staré krpce. Pozeral som, aké sú strihy a podľa nich som vyrábal nové, ako aj tašky, opasky a podobne. Po návrate zo základnej vojenskej služby som sa tomu začal venovať a vyrábať nielen doplnky, ale aj kroje," povedal pre TASR Karahuta.
V 90. rokoch bol podľa neho vysoký dopyt po doplnkoch ku krojom, keďže každý chcel mať svoj zdobený opasok, folklórnu tašku alebo krpce. "Začal som to pomaly vyrábať aj doma. Spracoval som materiály, navštevoval som výstavy a starých remeselníkov. Zisťoval som, ako spracúvajú kožu, aké materiály a nástroje používajú," priblížil svoje začiatky Karahuta.
V roku 1997 zamestnal niekoľkých ľudí a začal vyrábať vo väčšom. "Tým, že moja sestra so švagrom boli zákazkoví krajčíri, tak som ich poprosil, či by neušili nejaký kroj a tam boli prvé začiatky šitia krojov," povedal Karahuta.
Obuv ku krojom sa naučil vyrábať od 80-ročného majstra, ktorý sa učil v Prahe a využíval najstaršiu technológiu, aká bola. "Volal sa pán Krúpa a bol z Bartošoviec. Asi sedem rokov ma zaúčal. Pomaličky som prijímal obuvníkov, rozširoval výrobu, stále sa mám čo učiť," prezradil.
Vyrábajú kroje z celého východného Slovenska, ktorý majú najviac zmapovaný. Ako povedal, zloženie kroja závisí od toho, či je pracovný alebo sviatočný. "K bačovskému kroju ide aj taška a široký opasok, východoslovenský kroj nemá zdobený opasok, Liptov má úplne iné materiály, výšivky, iný štýl kroja. Podľa daného regiónu sa to spracováva, vyrába," vysvetlil Karahuta. Materiály dovážajú prevažne zo zahraničia a jeden kroj vyrábajú približne týždeň, ručne vyšívané aj pol roka.
"Na výrobu čižiem treba kvalitnú kožu, ktorá sa naťahuje a zošíva do tvaru čižmy a tuhne na umelej nohe. Je vytvrdená špeciálnym lepidlom na báze škrobu. Výroba jedného páru čižiem trvá približne dva až tri dni," priblížil výrobu čižiem Martin Mesarč.
Podľa Karahutu záujem o remeselníctvo nie je. Starí remeselníci podľa jeho slov už nie sú a mladých pribúda málo. "Mám zamestnancov, ale tí sú už vyučení v odbore, alebo sa za tých desať až 15 rokov u mňa priučili. Približne päť rokov som nikoho nového neprijal. Keby sa dalo, piatich až desiatich ľudí určite prijmem," dodal.
