Počas Bratislavských zberateľských dní, ktoré sa uskutočnia 7. až 8. júna v Inchebe, budú mať návštevníci možnosť dať si ohodnotiť svoje mince. Môžu si tiež zblízka pozrieť pamätnú mincu Petra Sagana. TASR za organizátorov informovala Lenka Žofajová.
Odborníci odporúčajú staré mince neleštiť ani neumývať, hrozí im poškodenie a tým aj zníženie hodnoty. Ohodnocovať mince budú v stánku číslo 207, kde bude podľa slov numizmatika Rastislava Matisa vystavená aj pamätná minca Petra Sagana.
Prvý znak, ktorý môže naznačovať hodnotnosť starých mincí, je materiál. Zlaté patria k najcennejším. "Zlatú mincu spoznáte hneď, aj keď je poškriabaná, farbu a prírodný lesk má stále. Niektoré zlaté mince majú dokonca aj 'hrdzu'. Hovorí sa jej zlatá hrdza alebo žiarové škvrny a tieto škvrny majú medenú farbu," vysvetlil numizmatik. Dodal, že tento jav sa často vyskytuje na Svätováclavských dukátoch (ČSR 1923 - 1939). Spôsobuje to oxidácia medi, ktorá je prímesou v zlate. Niektorí zberatelia dokonca mince so žiarovými škvrnami vyhľadávajú.
Hodnotné mince bývajú síce najčastejšie zlaté alebo strieborné, no vzácne sú aj niektoré obehové z obyčajnej zliatiny. Pokiaľ nejde o veľmi staré mince z obdobia pred Kristom, treba si všímať rok razby. Nemusí pritom vôbec platiť, že čím staršia minca, tým vzácnejšia.
"Takmer vždy to súvisí s počtom pôvodne vyrazených mincí v danom roku a konkrétnym typom mince. Napríklad zlaté desaťkoruny Františka Jozefa I. (FJI) z roku 1895 alebo 1915 sú nezohnateľné mince a ich cena môže byť od zhruba 15.000 eur. Horná hranica je neobmedzená, pokojne to môže byť aj 100.000 eur. Podotýkam, že minca má iba 3,49 gramu. Popritom zlatá dvadsaťkoruna FJI z tých istých ročníkov, ktorá má 6,775 gramu, má cenu 300 eur," prezradil detaily o numizmatických špecialitách.
Pri novodobých minciach je ich hodnota veľmi individuálna. "Existuje niekoľko obehových mincí, napríklad z prvej republiky, ktoré sú raritné, a teda aj hodnotnejšie, nedá sa to ale paušalizovať. Tu možno spomenúť päťhalier z roku 1924. Je to najvzácnejšia československá obehová minca, existuje ich asi iba 29 kusov. Ale ktovie, možno niekde na povale sa nájde tridsiaty," myslí si numizmatik.
Veľmi cenné a obľúbené sú podľa neho dukáty Karla IV. Pôvodné razby sú z rokov 1978 až 1982 a v posledných rokoch stále viac rastú na cene. V roku 2016 bolo významné výročie - 700 rokov od narodenia Karla IV. a pri tejto príležitosti Mincovňa Kremnica vyrazila dokonca Sadu dukátov Karla IV.
Veľmi pekné pamätné mince vydáva napríklad štát Vatikán. Najzaujímavejšie sú mince s nominálnou hodnotou 100 alebo 200 eur, ktorých sa vyrazí len 799, resp. 499 kusov. Tieto mince majú krátku históriu, a o to viac sú žiadané medzi zberateľmi, keďže počet mincí je limitovaný pre celý svet.
Vzácnosti sa nájdu už aj v radoch európskej meny, kde rozlišujeme obehové a pamätné mince. Niektorí ľudia zbierajú pamätné dvojeurovky, ktoré si razí každý členský štát. Jedna strana mince ukazuje nominálnu hodnotu, druhá pamätný motív. Týchto mincí je väčšinou veľa a málokedy majú veľkú hodnotu. "Výnimkou je napríklad dvojeurovka z Monaka Grace Kelly 2007, ktorá je bežnou obehovou mincou, ale ktorých bolo vyrazených len 20.001 kusov. Jej cena sa pohybuje okolo 1300 až 1500 eur," uzavrel Matis.
