Územie zhruba na polceste medzi Košicami a Prešovom osídlili v minulosti predchodcovia dnešných obyvateľov Drienova v okrese Prešov. Svoje príbytky postavili z obidvoch strán pozdĺž Židovského potoka. Pôvodne na tomto teritóriu sa vytvorili dve samostatné obce – Drienov, ktorý ležal po ľavej strane potoka a Židov – dnešný vyšný koniec obce smerom na Prešov. Na prelome 17. a 18. storočia splynuli v jednu obec s názvom Drienov. Patrila k najstarším a najvýznamnejším sídlam Prešovského kraja.
Starosta Drienova Peter Tomko pre TASR povedal, že najstaršie nepísané dôkazy o existencii osídlenia pochádzajú ešte z 9. - 12. storočia z veľkomoravského obdobia. Nájdená keramika a postriebrené esovité náušnice sú dôkazom slovienskeho osídlenia tohto územia.
Najstarší písomný dôkaz o Drienove pochádza z roku 1283. V zachovanej listine sa píše, že jedným z pážat kráľa Ladislava IV. bol vtedy aj šľachtic Ján, syn Petra z Drienova. Ďalšia správa je iba o rok staršia a spomína sa v nej šľachtic Peter z Drienova, syn Juraja. Obe písomnosti potvrdzujú, že Drienov patril v tých rokoch týmto šľachticom, ktorí tu mali kúrie. "Z toho potom vyplýva, že obec musela existovať dávno pred rokom 1283.
FOTO: Na snímke žiaci základnej školy v obci Drienov v okrese Prešov 2. marca 2018. V škole majú hrnčiarsky kruh aj pec na vypaľovanie keramiky (vľavo v pozadí). Na snímke uprostred učiteľka výtvarnej výchovy Lenka Duchová so žiakmi 5. ročníka, vpravo riaditeľka ZŠ Blanka Boboková.
Šľachtici z Drienova boli príslušníci rozvetveného maďarského rodu Abovcov, ktorý vlastnil blízke aj vzdialenejšie obce, ako Lemešany, Obišovce, Drienovská Nová Ves či Kysak. V písomnostiach sa obec vyskytuje aj pod maďarským názvom Sumus, Somos. V slovienskom prostredí sa ujal ľudový názov Drinov, odvodený od kríka drienky. Obec ho má aj vo svojom erbe, kde konárik drienky drží v pravej ruke žena v kroji.
Najstaršie zachované budovy v obci sú sakrálne stavby. Rímskokatolícky kostol sv. Šimona a Júdu, pôvodne gotický z 1. polovice 14. storočia, bol rozšírený v 15. storočí presbytériom a barokovo bol upravený po roku 1749, vlani bola dokončená jeho najnovšia obnova. Gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky postavili v roku 1902 v ukrajinskom štýle. Kaštieľ sa nezachoval, na jeho zvyškoch stojí základná škola.
FOTO: Na snímke kaplnka a dom smútku na obecnom cintoríne v obci Drienov v okrese Prešov 2. marca 2018. FOTO TASR - Milan Kapusta.
V obci bol v minulosti rybník, po ktorom dnes nie je žiadna stopa. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom. Pestovali tradičné plodiny. V centre Drienova je pomník venovaný padlým vojakom z obce, ktorí zahynuli na rôznych frontoch v období prvej a druhej svetovej vojny. Sú tam vyryté ich mená a dátumy úmrtia. Vždy v jeseni sa tu koná pietny akt.
Počas vojny v starej škole učila (1942–1944) známa speváčka a zberateľka ľudových piesni Janka Guzová. Spopularizovala aj piesne z Drienova a blízkeho okolia. Po jej emigrácii do USA sa u nás dostala na čiernu listinu a dlhé roky sa nesmeli verejne púšťať jej pesničky. Dnes jej pôsobenie v obci pripomína pamätná tabuľa na obecnom dome. Už desať rokov, vždy v októbri, na jej pamiatku organizujú Popoludnie s Jankou Guzovou. Sú to folklórne slávnosti, na ktoré obec pozýva ľudové súbory z okolitých obcí.
Domácich prezentuje folklórny súbor Drienka, ktorý obnovil svoju činnosť pred 11 rokmi. Funguje pod záštitou Únie žien. Má ženskú spevácku zložku, sprevádza ich harmonikár Jozef Petro. Pred piatimi rokmi sa sformoval aj detský súbor Drienka, ktorý vedie Slávka Rjapošová.
Spoločenský život v obci prebieha v obecnom dome alebo v školskej telocvični, kde sa občania stretávajú na rôznych podujatiach. Najstaršou občiankou je Helena Semančíková, ktorá sa narodila pred sto rokmi.
