Neodmysliteľnou súčasťou obce Veľký Cetín je vinárstvo a vinohrady, v ktorých sa od nepamäti pestovala starobylá a dnes už pomerne vzácna odroda vína známa pod viacerými menami. Obvykle sa nazýva kadarka, ale spomína sa napríklad aj ako cetínske biele či bratislavské biele.
Nie len dorábaním vína, ale aj históriou vinárstva v obci sa už dlhšie zaoberá Norbert Dudás, ktorý je zároveň aj predsedom veľkocetínskeho vinárskeho spolku Kadar. Podľa jeho slov existovali tunajšie vinohrady ešte skôr ako samotná obec, ktorá sa prvýkrát písomne spomína v roku 1239. Veľké vinice a rozvinuté vinárstvo boli v okolí Veľkého Cetína určite už na prelome 16. a 17. storočia, keď patrili Ostrihomskému biskupstvu.
„Už vtedy sa tu pestovala kadarka ako prastará odroda viniča. Hovorí sa všeličo, sú rôzne legendy. Nám sa podarilo vystopovať, že ide o maďarskú odrodu, je to klon a je to v Maďarsku aj zaregistrované. Teraz je toto víno pomerne vzácne, ale v časoch, keď vinice patrili biskupstvu v Ostrihome, sa tu pestovala iba cetínska kadarka, na ktorú sem často chodieval arcibiskup Peter Pázmaň,“ uviedol Dudás.
Z týchto čias pochádzajú aj prvé zmienky o liečivej sile tunajšieho vína. Aj arcibiskup ho údajne rád popíjal práve preto, že mu pomáhalo odstraňovať problémy s trávením. „Tak vznikla legenda, že kadarka má liečivé účinky. Je pravda, že ide o odrodu, ktorá má väčší obsah kyseliniek, a preto vraj blahodarne pôsobí na trávenie. Môžem to potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti. Naozaj účinkuje, pretože na vinohrade si dám slaninku, oškvarky, čokoľvek... A potom si dám na to kadarku a s trávením nemám žiadne problémy,“ skonštatoval s úsmevom Dudás.
Vinárstvo bolo vo Veľkom Cetíne také obľúbené, že kedysi bolo vo vinohradoch údajne toľko vinárskych domčekov a pivníc ako domov v dedine. „Bolo ich dokonca aj viac, pretože boli rodiny, ktoré mali aj tri hajlochy. Teraz sa to zredukovalo, kedysi, za socializmu, sa ľuďom zobrali pozemky, zmenšili sa vinohrady, ale stále je tam okolo 360 domčekov, z ktorých je takých intenzívnejšie využívaných okolo 160. Viem to podľa toho, že keď sa v roku 2014 zavádzala do vinohradov elektrina, tak si ju ľudia nechali priviesť práve do 160 vinárskych domčekov,“ povedal Dudás.
Dnešní vinári sa snažia dávne tradície v obci udržať. Po 50. rokoch minulého storočia, keď komunistický režim znárodňoval aj pôdu a vinohrady, sa už začiatkom 60. rokov podarilo postupne vinárstvo vo Veľkom Cetíne oživovať.
„Vznikol tu záhradkársky spolok, ktorý zastrešoval aj dorábanie vína, organizoval súťaže a degustácie a toto všetko sa nám podarilo udržať až dodnes. V tomto roku sme mali už 43. ročník ochutnávky vín. Pred desiatimi rokmi sa založil vinársky spolok Kadar a pokračujeme v tradíciách. Tento rok, 8. júna, budeme vo vinohradoch organizovať druhý ročník vínnej cesty. Návštevníci na nej budú môcť navštíviť minimálne 15 vínnych domčekov a ochutnať naše vína, medzi nimi aj starobylú kadarku,“ povedal Dudás.
Veľkocetínski vinári sa aj takýmto spôsobom snažia zoznámiť verejnosť a milovníkov vína s odrodou, ktorá v niektorých starých záznamoch nesie meno ich obce.
„V Maďarsku som našiel zápisy, kde sa dokonca nespomína ako kadarka, ale ako cétenyi, teda cetínske biele. Návštevníci, ktorí prídu na našu vínnu cestu, tak budú môcť ochutnať naozaj starú odrodu, ktorá sa takmer stratila a my sa ju teraz snažíme vrátiť späť. Je fakt, že na vinárskych súťažiach veľmi nevyniká, pretože toto vínko nie je až také aromatické, obsahuje málo alkoholu, má nižšiu cukornatosť a dozrieva pomerne neskoro. Preto je také „tenšie“. Tým, že je tam málo alkoholu a držia ho hlavne kyseliny, tak je trošku surovejšie a pije sa až v lete, keď sa tie kyselinky časom zjemnia. Preto to víno zostalo trošku v úzadí, ale pre nás má veľkú aj historickú hodnotu,“ dodal Dudás.
