Za veľkými drevenými dverami hasičskej zbrojnice v obci Debraď v okrese Košice-okolie sa nachádza množstvo techniky, ktorú kedysi používal tamojší dobrovoľný hasičský zbor (DHZ). Obec chce z týchto predmetov vytvoriť múzeum. Uchovali sa napríklad viac ako 100 rokov stará striekačka, vozidlá, uniformy, prilby, fotografie či desiatky diplomov z hasičských súťaží.
Na históriu DHZ v Debradi, ktorá siaha asi do roku 1888, sú pyšní najmä jeho bývalí členovia. Ako povedala starostka Adrianna Gergely Papp, zbrojnicu aj samotnú techniku je potrebné dať do poriadku. Zriadenie múzea by podľa jej odhadu mohlo stáť od 7000 do 10.000 eur. „Budovu je potrebné zrekonštruovať vrátane strechy,“ uviedla.
Na snímke starostka Adrianna Gergely Papp ukazuje hasičské prilby. Debraď, 20. apríla 2019. FOTO TASR – František Iván.
Podľa bývalého hasiča, 67-ročného Eugena Szepesiho, je jedným z najvzácnejších kúskov striekačka, ktorú kedysi ťahali kone. „Pumpovalo sa ručne, na to boli potrební štyria, dvaja na jednej strane a dvaja na druhej,“ priblížil.
Bohatú históriu DHZ v Debradi pripomínajú aj vlajky hasičov. Napriek tomu, že v súčasnosti DHZ v obci nie je, stále majú v zbrojnici svoje miesto hadice, prilby či opasky. Na stenách sú rôzne informačné tabule. Ako hovorí, všetko je potrebné vytriediť a technika sa dá opäť sfunkčniť jednoduchou údržbou.
Všetko, čo by raz mohlo byť v múzeu, sa podľa jeho slov zachovalo vďaka vtedajšiemu veliteľovi miestneho DHZ Gustávovi Šimonovi. Aby veci uchránil, kľúče od hasičskej zbrojnice nikomu nepožičiaval. Jeho uniforma je uložená na obecnom úrade. Chlapci z dediny ho považovali za svojho učiteľa.
„Bola to jeho srdcová záležitosť. Kedykoľvek, aj keď sme ho zobudili, aj po polnoci, bol ochotný prísť. Síce jeho manželka hundrala: ,Už zase ideš?' ale on to mal v krvi, mal to rád a maximálne sa nám venoval,“ zaspomínal si Szepesi.
Najviac miesta v plánovanom múzeu pravdepodobne zaberú dve nákladné autá značky Praga. Keď ich využívali na hasičské zásahy, pripojili k nim príves so striekačkou. Odviezli sa na nich, aj keď chceli ísť sledovať futbalový zápas mimo obce. „Máme dve vozidlá RN z roku 1951, jedno je valník a druhé sa viac-menej podobá na hasičské vozidlo. Hore na korbu sme si sadli asi 20 a išlo sa,“ povedal.
Na snímke bývalý hasič Eugen Szepesi ukazuje starú striekačku, ktorú ťahali kone. Debraď, 20. apríla 2019. FOTO TASR – František Iván.
Podľa neho mali ako dobrovoľní hasiči možnosť cestovať a spoznávať okolie, keďže sa hasičské súťaže konali na rôznych miestach. „Človek tam našiel aj veľa známych a kamarátov,“ dodal s tým, že dobrovoľným hasičom v Debradi bol kedysi takmer každý, pre mladých chlapcov to bola záľuba. Neraz, keď prišli zo školy, išli si len tak zatrénovať.
Miestny DHZ pomáhal napríklad pri požiari v obci v roku 1911. Podľa niektorých obyvateľov vypukol v čase, keď bola väčšina ľudí v kostole, oheň sa im už nepodarilo uhasiť. Zastavila ho až plechová strecha fary, vraj vtedy zhorelo 12 domov.
Debradskí dobrovoľní hasiči pomáhali profesionálom aj pri požiari kláštora v Jasove na prelome 60. a 70. rokov. „Pamätám si, že sme ráno čakali na autobus, že ideme do práce. Naraz počujeme sirénu. Prezliekli sme sa a dávaj, sadli sme do áut a išli sme hasiť,“ opísal bývalý dobrovoľný hasič.
Ako hovorí, činnosť DHZ v Debradi sa skončila približne v 80. rokoch - približne v čase, keď v neďalekej Moldave nad Bodvou začali pôsobiť profesionálni hasiči. Keďže sa podľa neho obec omladzuje, nádej na obnovu tejto tradície nestráca. Zážitok z pohľadu na techniku a záujem o ňu prejavil aj jeho šesťročný vnuk, ktorému ukázal hasičskú zbrojnicu asi pred dvomi rokmi. „Nedávno sa ma spýtal: ,Dedo, kedy tam ešte pôjdeme? Chcel by som si sadnúť do toho auta.' Tak som sľúbil, že raz, keď to auto bude funkčné, tak sa povozíme okolo dediny,“ uzavrel Szepesi.
