V Dolnej Krupej mu zväčša hovoria mrkva. Tak sa nejako zaužívalo označenie stromu, ktorý sa týči nad všetky ostatné v parku pri miestnom kaštieli. Sekvojovec mamutí má viac ako 150 rokov a jeho sadeničku do zeme údajne vložil záhradník grófa Rudolfa Choteka, keď do rodiny pribudlo jedno z jeho štyroch urodzených detí.
„Radi by sme tvrdili, že sa to stalo pri príležitosti narodenia prvej dcéry Márie Henriety, najznámejšej z potomkov grófa, budúcej európsky známej pestovateľky ruží, ale nie sme si istí, či sa to naozaj zakladá na pravde,“ povedal pre TASR zanietenec pre históriu Dolnej Krupej Stanislav Petráš z občianskeho združenia Korompa, čo je historický názov obce.
Je pravdepodobné, že Rudolf Chotek ako veľký milovník prírody sa rozhodol vysadiť strom, ktorý by významnú udalosť rodu pripomínal. Zvolil netradičný, ktorý má pôvod v Severnej Amerike. Sekvojovce sú držiteľmi viacerých rekordov rastlinnej ríše, dožívajú sa vysokého veku, najstaršie majú viac než 3500 rokov. V Európe ich možno vidieť najmä v Anglicku a Škótsku. Na Slovensku ich je známych iba zopár - v botanických záhradách v Košiciach a v Banskej Štiavnici, v arboréte Mlyňany, v mestskom parku v Nitre, v Slanci pri Košiciach, Cíferi pri Trnave a v obci Uzovský Šalgov v Prešovskom kraji.
Podľa niektorých archívnych údajov hrdý otec Chotek mal stromy vysádzať pri zrode všetkých svojich detí, ktoré prišli na svet v rozpätí rokov 1863 až 1870. Ale okrem sekvojovca sa iné nezachovali, park v dnešnej podobe je rozlohou iba zlomok toho, čo býval v čase, keď šľachtici prichádzali do tejto obce pri Trnave na letné pobyty. Samotný park založil Jozef Brunsvik, v rokoch 1813 až 1819 pozval do Dolnej Krupej záhradného architekta Henricha Nebbiena, ktorý vytvoril moderne komponovaný prírodno - krajinársky celok.
V anglickom parku rástli pozoruhodné a vzácne dreviny, najväčší záujem v neskorších desaťročiach pútali obrovská jedľa s obvodom kmeňa vyše osem metrov (vyvrátená v roku 1954) a mohutná lipa (spílená v roku 1961). Sekvojovec – mrkva je teraz jeho najväčšou pýchou.
Od roku 2000 je zapísaný v zozname chránených drevín a v roku 2008 dokonca skončil v súťaži Strom roka na 3. mieste. Pritom mal už namále, keď ho v roku 1978 zasiahol blesk a spálil veľkú časť jeho koruny. Ale spamätal sa. Pri príležitosti umiestnenia v súťaži Strom roka získal nárok na odborné ošetrenie, no po desiatich rokoch by ho potreboval už ako soľ, spodné konáre usychajú.
Kaštieľ a park patrí Hudobnému múzeu Slovenského národného múzea a správca Michal Žák povedal, že majú v pláne odborné ošetrenie sekvojovca zopakovať. „Záležať to bude od toho, kedy sa nám z nejakých vedľajších zdrojov podarí zhromaždiť potrebnú sumu, v rozpočte ju múzeum nemá,“ uviedol pre TASR.
Strom je po zásahu bleskom v korune rozčesnutý a obopínajú ho obruče, ktoré sa po čase, ako silnie, vrastajú do dreva. Tie treba vymeniť. Žák dodal, že kontaktovali aj odborníka, s ktorým rozoberali príčiny schnutia spodných konárov. „Bolo by podľa neho potrebné urobiť vo vnútri kmeňa sondu. No upozornil, že situáciu sťažuje skutočnosť, že ide o cudzokrajný strom, s ktorým na Slovensku nemajú veľa skúseností,“ povedal Žák s tým, že chcú urobiť pre záchranu stromu všetko. „Aj keď to bude drahé, zaslúži si to,“ konštatoval správca.
Sekvojovec stojí na vyústení prechádzok parkom, nachádza sa na jeho konci. Osadená je pri ňom informatívna tabuľa. „Ľudia sa tam radi fotografujú, veď má obvod kmeňa 503 centimetrov. Vysoký je 48 metrov, jeho jedinečnosť obdivuje každý návštevník,“ povedal Petráš.
