V jarnom období sa po celej Európe konajú rôzne ľudové slávnosti, pri ktorých významné miesto majú obyčaje spojené s kultom stromov. Úcta k stromom tvorila od nepamäti neoddeliteľnú súčasť slovanského života. "Slovania verili, že v stromoch sídlia duše zomretých, pretože žili omnoho dlhšie než človek. Ich úmyselné poškodenie či vyťatie sa odsudzovalo. Verilo sa, že kto vytne zdravý strom, do roka umrie," približuje pre TASR etnologička Katarína Nádaská.
Mohutným stromom sa vždy pripisovali určité vlastnosti. "Jedným z najmajestátnejších, dožívajúcich sa mnoho sto rokov, je dub. Preto ho Slovania zasvätili hromovládnemu bohu Perúnovi. Je najposvätnejším stromom Slovanov, rovnako ako u ostatných indoeurópskych národov. Imponoval svojou silou, mohutnosťou a tvrdosťou dreva. K dubom nosili ľudia rôzne obety, roľníci sa pod nimi modlili k Perúnovi a prosili ho o dážď. V osadách bez kostola sa pod ním konali cirkevné obrady," vysvetľuje Nádaská.
Dub sa využíval aj v mágii. Slovania verili, že vtáci sídliaci v jeho korune sú duše ich predkov. Z ich letu a hlasu sa veštilo. "Rozhodujúce bolo, či letel z duba na dub a z akej strany si naň sadol. Z pravej strany prichádzali dobré znamenia, zľava zlé. Vpravo bola budúcnosť, vľavo minulosť. Listy sa používali na magické vyliečenie chorých. Čerstvé halúzky a kvety nesmeli chýbať na svadbách a pohreboch," povedala etnologička.
Väčšina obyvateľov Slovenska vníma lipu ako posvätný strom. Evanjelický kňaz, politik a básnik Ján Kollár ju povýšil na symbol slovanskej vzájomnosti. "Bola zasvätená bohyni Lade. Ctili si ju ako ženskú zložku. Využívali ju pre dobré drevo, lyko a plody. Vo veľkom sa vysádzala koncom 18. storočia na podnet Jozefa II. v rámci vtedajších protipožiarnych opatrení. Pod košatými korunami líp sa schádzali ľudia k veselým slávnostiam i vážnym zhromaždeniam. Avšak pripisovali jej aj magickú moc v boji proti upírom a démonom. Takisto sa verilo, že do nej nikdy neudrie blesk," hovorí etnologička.
Na snímke dominanta obce Duinné, okres Bardejov, najstarší dub na Slovensku. 29. júla 2016. FOTO TASR – Milan Kapusta.
Slovenské lesy a háje sú z etnologického hľadiska plné zaujímavých druhov drevín. "Dôležitým stromom bol buk, pod ktorým sa ľudia schovávali pred búrkou. Tradovalo sa, že jeho vetvičky uchránia ľudí pred hadím uštipnutím. Vo veľkej vážnosti bol aj brest, ktorý mal vraj magickú moc. Vysádzal sa ako hraničný strom na poliach a na rozhraniach susedných katastrov. Drevo hrabu bolo jedno z najtvrdších a najvýhrevnejších. Robili sa z neho palice, násady, obuvnícke kopytá. Bolo po ňom pomenovaných mnoho obcí a osád. Najvyššiemu bohu, Perúnovi, zasvätili Slovania aj liesku. Oriešky z nej mali čarovnú moc učiniť človeka nezraniteľným. Dokázali uhasiť oheň, odvrátiť búrku a zastaviť strelu v lete," objasňuje Nádaská.
Postrachom pre čarodejnice bol hloh, z ktorého sa robili posvätné venčeky na ochranu obydlí pred bleskom. Vŕba bola uctievaná pre svoju neobyčajnú životaschopnosť. Robili sa z nej veľkonočné korbáče. Podľa ľudovej povery bola stromom, na ktorý sa preniesla nemoc. "Pod vŕby sa chodili na jar česať dievčatá, aby mali dlhé a bujné vlasy. Mimoriadne ochrannú moc mali kvitnúce bahniatka, ktoré sa nosili na Kvetnú nedeľu posvätiť do kostola. Avšak dôležitým stromom bol aj jaseň. Ten sadili naši predkovia pred svoje domy, lebo verili, že do jaseňov neudierajú blesky," vymenúva Nádaská.
Stromy a ich vetvičky sa využívali aj v slovanských zvykoch a tradíciách, ktoré pretrvali v mnohých regiónoch dodnes. "Jarné šibanie dievčat počas Veľkej noci je napríklad predkresťanský zvyk dotyku muža s vŕbovým prútikom tela ženy. Aby získala pružnosť a ohybnosť vŕby. Na jar, začiatkom leta alebo v deň letného slnovratu bolo a ešte v mnohých kultúrach je zvykom ísť do lesa, vyrúbať strom, priniesť ho do dediny, a tam ho za všeobecnej veselosti postaviť. Zmyslom týchto obyčají je priniesť do každého domu požehnanie, ktoré môže udeliť duch stromu. Stavanie májov bol prejav lásky a úcty k ženám. Tento zvyk sa udržal do súčasnosti. Aj chodenie s ozdobenými jarnými konármi tzv. letečkom je starý slovanský zvyk. Jeho zmyslom je priniesť teplo a život do príbytkov ľudí," dopĺňa etnologička.
V predkresťanských obradoch sa využívali ratolesti rakyty, brezy, jelše, jarabiny, šípového kra, lipy, liesky, bazy, duba, javora, buka a ďalších drevín. Vyskytovalo sa aj zobrazovanie niektorých plodov. Tak napríklad darovanie jabĺčka sa pokladalo za vyznanie lásky. Ale jablká boli aj symbolom plodnosti, keďže sa spájali s rajským stromom. Aj čerešne symbolizovali lásku. Hruška chránila pred bleskami a používala sa v mágii. A medzi dôležité ovocné stromy patrili orechy, ktoré boli posvätné. Vyschnutý strom veštil smrť gazdu, ktorý si mal z neho nechať vyrobiť truhlu, pretože v truhle z iného dreva by nemal po smrti pokoj, dodáva Nádaská.
