Obec Pružina v Považskobystrickom okrese — učupená pod majestátnym vrchom Strážov — sa môže pochváliť viacerými vzácnymi stromami. Veľkosťou im dominuje niekoľko líp či javor pri kostole. Skutočný unikát medzi drevinami je však jabloň planá rastúca na okraji lúky nad pružinskou miestnou časťou Priedhorie.
Podľa exstarostu Pružiny Jána Janigu je plánka pod Rovencom svojimi rozmermi doslova raritou v celej Európe. S obvodom kmeňa 5,30 metra dokonca nemá v Európe konkurenciu. Podľa odborníkov druhá najväčšia jabloň planá, ktorú objavili vo Veľkej Británii, má obvod kmeňa „len“ 3,55 metra. Ďalšie unikátne plánky v Poľsku a Nemecku nedosahujú obvod kmeňa ani tri metre. Vek pružinskej plánky odhadujú na 150 až 200 rokov.
„Je takmer zázrak, že sa táto plánka vôbec zachovala a že odolala trendu vyrezávania plánok a výsadby iných druhov stromov pred asi pol storočím. Možno je to i dôsledok toho, že v Pružine pôsobil kňaz Štefan Závodník, ktorý mal vlastnú štepnicu a naučil mnoho ľudí z obce ošetrovať a štepiť stromy. Neskôr tu pôsobil učiteľ Pavol Briestenský, ten zaštepil prvé jablone. Mnohé sa aj vyrezali, ale táto zostala,“ priblížil Janiga s tým, že plánka je vitálna a dodnes rodí, i keď jej plody sú kyslé.
Ako dodal, zachovanie plánky až do dnešného obdobia môže mať svoj dôvod v minulosti, keď ľudia v Pružine žili vo veľkej biede a keď sa im minuli zemiaky, pomáhali im zahnať hlad aj trpké plody plánky. Plánka tak okrem medveďov a diviakov, zvieratá si na jej plodoch pochutnávajú dodnes, pomáhala prežiť aj ľuďom, mali ju preto v úcte a chránili ju.
„Je to rarita a som rád, že sme objavili tento strom. Plánka bola medzi slivkami na medzi a bola akoby zabudnutá. Keď sa sceľovali pozemky, mnoho stromov sa vyrezalo, ale naša plánka zostala. Zaslúži si obdiv, ochranu a zachovanie pre ďalšie pokolenia. Spolu s obcou už pracujeme na tom, aby sme ju v roku 2020 prihlásili do súťaže Strom roka,“ doplnil Janiga.
Jabloň planá (Malus sylvestris) je jediný pôvodný druh rodu Malus v takmer celej Európe. Je to menší strom vysoký štyri až 12 metrov, ktorý rastie od nížin až do nadmorskej výšky takmer 1000 metrov najmä na slnečných lúkach, krovinatých a kamenitých stráňach a na okraji lužných lesov. Patrí medzi nenáročné druhy, ktoré ako prvé osídľujú voľné stanovištia. Pre svoje menšie a trpké plody sa hodí skôr ako potrava pre lesnú zver a vtáctvo. Dnes je čoraz zriedkavejšia.