Už dávnejšie si definovala svojich vlastných sedem divov a tie sú stálym lákadlom pre jej návštevníkov. Veď kto by nebol zvedavý na priekopnícke dielo vidieckej klasicistickej architektúry na Slovensku, ukážkovú realizáciu ideálnej krajiny podľa anglického vzoru, sakrálnu pamiatku z 19. storočia či jedinečnú stavbu spojenú s beethovenovskou tradíciou.
To všetko sa nachádza takmer na jednom mieste, v centre obce, kde vedľa klasicistického kaštieľa rodiny Brunsvikovcov a Chotekovcov zostala po socialistickom rozparcelovaní ešte časť unikátneho anglického parku. Pri ňom stojí domček, kde býval počas svojich návštev nemecký skladateľ Ludwig van Beethoven. A za blízkym kostolom sv. Ondreja, ukrývajúceho umelecky hodnotný oltár, je postavené mauzóleum rodiny Chotekovcov. V ňom sú uložené aj ostatky Márie Henriety Chotekovej, ružovej grófky, jednej z najväčších pestovateliek ruží v Európe na začiatku 20. storočia.
Na snímke kaštieľ a park v obci Dolná Krupá, 23. februára 2018. FOTO TASR - Lukáš Grinaj.
K dolnokrupským divom však ešte patrí už neexistujúce kaštieľske divadlo či nevšedný umelý pahorok, premyslený zásah do výrazu krajiny, kedysi vybudovaný ako cieľ vychádzok miestneho panstva a ich hostí. O všetkých sa možno dočítať aj v útlej brožúrke, ktorú vydal obecný úrad a ktorej autorom je Stanislav Petráš z občianskeho združenia Korompa, venujúceho sa odhaľovaniu a propagácii histórie obce, jej osobnostiam a rozvoju kultúrneho diania.
K zaujímavostiam, ktoré do obce lákajú, treba pridať aj osobnosti. Je to napríklad Ján Dopjera, syn mlynára, ktorý sa do Dolnej Krupej nasťahoval so svojimi deťmi a ktoré postupne preplávali oceán a usídlili sa Amerike. Už ako John Dopyera vymyslel a skonštruoval celokovovú rezofonickú gitaru dobro, ktorú si osvojili tak, že je považovaná za americký ľudový hudobný nástroj. Poznajú ho na celom svete a hrá sa na ňom doteraz.
Na snímke husľový kľúč a dom, v ktorom býval Ludwig van Beethoven v obci Dolná Krupá 23. februára 2018. FOTO TASR - Lukáš Grinaj.
Domáci si cenia aj odkaz grófa Jozefa Brunsvika, pôsobiaceho v službách cisárovnej Márie Terézie a neskôr jej syna Jozefa II. Ako pokrokový a osvietenecký človek - nadšený prívrženec reforiem - bol od roku 1786 vnútorným tajným radcom cisára Jozefa II. a cisársko-kráľovským komorníkom. Aktívne zasahoval do prípravy a realizácie administratívnych a právnych reforiem štátnej správy a súdnictva. Bol autorom niekoľkých kníh, ktoré v rokoch 1765 až 1826 vychádzali v latinčine, nemčine a maďarčine. Za jeho zásluhy ho panovník vyznamenal Rádom sv. Štefana.
Gróf investoval nemalé prostriedky do realizácie predstavy ideálneho vidieckeho obydlia a vďaka jeho nadšeniu pre krásu a progresívnym názorom možno na kaštieli v Dolnej Krupej dodnes obdivovať pôsobivosť čistých klasicistických foriem. Na tomto základe potom neskôr mohla rozvinúť svoje vlohy a lásku k prírode ružová grófka Mária Henrieta.
Jej rozárium patrilo už pred 1. svetovou vojnou k najrozsiahlejším a najobdivovanejším v Európe, v čase najväčšej slávy malo až 6000 koreňov ruží. Venovala mu polovicu svojho života a takmer všetky prostriedky, ktoré mala z dedičstva po otcovi a bratovi. S jej úmrtím zanikla aj jej krásna ružová záhrada v Dolnej Krupej. O ružovej grófke pripravuje teraz Stanislav Petráš novú knihu. Dlhé roky pátral po archívoch, najmä v Rakúsku a v Čechách, a našiel veľa informácií a súvislostí, doteraz neznámych.
Vnútorné priestory mauzólea rodu Chotekovcov v obci Dolná Krupá 23. februára 2018. FOTO TASR - Lukáš Grinaj.
"Paradoxom je, že na Máriu Henrietu nás upozornili nemeckí priatelia ruží, spomenuli si na ňu skôr ako my doma. To bolo zhruba pred dvadsiatimi dvoma rokmi, odvtedy postupne ružovú grófku pre Dolnú Krupú a pre Slovensko objavujeme a pripomíname. Pre nás to bolo spočiatku spoznávanie neznámej postavy, na desaťročia ju zahalil nános socializmu a pre nás bola v podstate zabudnutá," povedal Petráš.
V knihe, ktorá by mala byť uvedená počas Slávnosti ruží, plánovanej na 2. a 3. júna, sa bude možno dočítať nielen o jej ružiarstve, ale aj o tom, že bola nadanou herečkou. "Aristokratická mládež hrávala divadlo, v Krupej mali na to vytvorené podmienky. Našli sa pozvánky i programy z predstavení," uviedol Petráš. On sám má veľkú zásluhu na zviditeľňovaní Dolnej Krupej, je autorom monografie Kapitoly z dejín Dolnej Krupej, napísal knižku o miestnom kostole sv. Ondreja, o siedmich divoch obce. Už v roku 1999 vyšla jeho kniha o kaštieli - najvýznamnejšej pamätihodnosti obce.
auto: Dáša Ondrušková
