Voda vyvierajúca v areáli bývalých kúpeľov neďaleko Sobraniec bola svojimi liečivými účinkami známa nielen na Slovensku. Už počas Uhorska ju fľaškovali a rozvážali po celej monarchii. Prvá písomná zmienka o nich pochádza z roku 1336.

Nachádza sa tam Hlavný a Očný prameň, tiež Dolná a Horná Okenca. Prvý menovaný je jedným z najnavštevovanejších. Ako pre TASR uviedla  pedagogička Marika Kasičová, ktorá sa za mesto spolupodieľa na organizovaní podujatí v areáli dnes už nefungujúcich Sobraneckých kúpeľov, ľudia k nemu prichádzajú nielen z okolia, ale aj zo vzdialenejších miest a naberajú si vodu do fliaš i kanistrov. Používajú ju na napr. na potieranie častí tela, do kúpeľov, ale aj na pitie. "Teplota Hlavného prameňa je 16 až 18 stupňov Celzia celoročne," dodala.

Druhým prístupným prameňom je Očný. "Ľudia si vodou z neho potierajú oči, a potom tie handričky zavesia na okolostojace kríky, aby ich choroba zostala v Sobraneckých kúpeľoch," priblížila. Dolná a Horná Okenca nie sú využívané. Sírnato-slanú vodu z bývalých kúpeľov, ktorú je cítiť už pri vchode do areálu, používajú ľudia podľa Kasičovej na rôzne účely, napr. pri kožných ochoreniach, tráviacich problémoch, ale aj na pohybové ústrojenstvo.

Sobranecké kúpele prirovnávali podľa jej ďalších slov hlavne novinári za čias prvej Československej republiky, kedy zaznamenali najväčší rozmach, ku Karlovým Varom. "Kapacita kúpeľných hostí bola vtedy 1200 za sezónu," spomenula s tým, že tam prichádzali ľudia z Poľska, Moldavska či Ruska. Zaujímavosťou podľa jej ďalších slov je, že dlhoročný a najznámejší tunajší kúpeľný lekár Ľudovít Russay zaznamenal vo svojich pozorovaniach aj nezvyčajné poveternostné javy. Jedným z nich bol napr. dvojstupňový teplotný rozdiel medzi mestom Sobrance a kúpeľmi aj napriek malej vzdialenosti, ktorá medzi nimi je.

Areál kúpeľov v súčasnosti chátra, ožíva hlavne počas leta, keď sa v ňom organizujú rôzne podujatia, ako sú Furmanské preteky i Deň sv. Huberta. Pramene udržiavajú Lesy Slovenskej republiky v spolupráci s mestom Sobrance.