Podtatranská obec Lendak sa môže popýšiť vlastným múzeom ľudovej kultúry a hlavnú zásluhu má na tom Helena Galiková. Práve ona totiž pred približne 13 rokmi svojpomocne presťahovala ohrozenú viac ako 150-ročnú dreveničku na svoj dvor a v súčasnosti tam vystavuje rôzne vzácne artefakty. Hoci v začiatkoch našla pri svojej snahe len minimálnu podporu, v podstate zachránila kus miestnej histórie. Vo svojej činnosti pokračuje dodnes a robí to s láskou ku kroju i k tradíciám svojich predkov.
„Ona má k tomu vzťah, váži si starých ľudí, ich múdrosť, skromnosť, jednoduchosť, pracovitosť aj ich zvyky. Helenka je pokojnej, citlivej povahy, hlbokej múdrosti aj viery a mne bola vždy na povzbudenie v skromnosti, v ľudskosti, aj v odpúšťaní. Je pre mňa vzorom, vie sa vžiť do iných a preto si myslím, že aj začala s týmto múzeom. Začínala z ničoho, s veľkým nepochopením, pre niekoho to bolo bláznovstvo,“ hovorí o svojej kamarátke Mária Neupauerová, ktorá Helenu Galikovú pozná od malička. Dodala, že sa jej podarilo vytvoriť veľké dielo a teraz pomaly dostáva uznanie za to, čo dokázala, a ktoré si zaslúžila už dávno.
To, že začiatky malého múzea boli naozaj ťažké, potvrdil aj starosta Lendaku Pavel Hudaček. „Málokto jej dával nejakú nádej, že sa jej to vôbec podarí. Urobila kus roboty, klobúk dole, pretože je to náročné, vyžaduje si to veľmi veľa obety. Taká veľká obec, ktorá má tak bohaté tradície, ako je Lendak, dovtedy nič podobné nemala. Je pravda, že sa pani Galikovej snažíme určitou formou dotácie pomáhať, ale celková záťaž je práve na nej,“ zdôraznil s tým, že na múzeum, ktoré v obci založila, sú veľmi pozitívne ohlasy od miestnych, ale aj návštevníkov a dobre sa to počúva. Sám však priznal, že by v obci mali urobiť viac, aby jej pomohli pri záchrane kultúrneho dedičstva.
„Ona si nezakladá na tom, aby múzeum malo nejaký finančný prínos. Skôr jej záleží na tom, aby sa to zachovalo. To by podľa mňa nemohol robiť človek, ktorý k tomu nemá vzťah a nemá dobré srdce,“ konštatoval starosta.
V jednej z mála zachovalých dreveničiek v Lendaku sa momentálne nachádzajú viaceré vzácne artefakty, okrem iného napr. obliečky z modrotlače, viac ako storočné krosná, historický nábytok, šatstvo a hlavne kroje. Práve láska k tradičnému ľudovému odevu je to, čo zdobí Helenu Galikovú asi najviac. Vďaka tomu, že obyvatelia tejto goralskej obce kroje bežne nosia aj v súčasnosti, okrem záchrany sa venuje aj ich šitiu.
„Mám dobrý pocit z toho, keď prídu ľudia do múzea a odchádzajú spokojní a páči sa im, čo videli. Teraz viem, že to nebolo zbytočné a múzeum bude užitočné aj pre budúce generácie,“ uzatvára Galiková, ktorej snom je získať peniaze ešte na jednu dreveničku, kde by umiestnila ďalšie vzácne artefakty. Momentálne ich má toľko, že ich nie je kam vystaviť, a tak čakajú na pôjde, kým príde ich čas.
